Homília na hodovú slávnosť Mena Panny Márie
Homília na hodovú slávnosť Mena Panny Márie
Horné Orešany 12. 09. 2021
(S Máriou zvíťazíme v každom boji)
V januári 1683 vtrhlo do Európy dvestotisícové turecké vojsko pod vedením veľkovezíra Karu Mustafu, ktorý predtým obsadil Balkán, Uhorsko aj niektoré alpské krajiny.
Od júla do septembra Turci obliehali Viedeň. V kritickej chvíli prišiel na pomoc cisárovi Leopoldovi poľský kráľ Ján III. Sobieski. Pred výpravou zašiel do Čenstochovej prosiť Pannu Máriu o pomoc. Potom tiahol so svojimi tridsaťtisíc vojakmi až ku Viedni. Pridali sa k nemu aj ďalšie kresťanské vojská, takže spolu vytvorili armádu 65 000 vojakov, ktorá sa mala postaviť proti dvestotisícovej tureckej presile. Pápež Inocent XI. už predtým vyzval celý kresťanský svet, aby sa modlil k Bohorodičke za záchranu Európy pred mohamedánskymi vojskami.
Ráno 12. septembra 1683 sa kresťanskí vojaci zúčastnili na sv. omši a s dôverou v pomoc Panny Márie vyrazili do boja proti veľkej presile. Na bojových zástavách mali iniciálu mena Mária.
Rozpútal sa celodenný boj.
A Panna Mária naozaj pomohla. Turci utrpeli drvivú porážku. Bezhlavo utekali pred kresťanským vojskom, pričom sa mnohí utopili v Dunaji.
Od tejto víťaznej bitky začala moc Turkov vo východnej Európe upadať. Pápež Inocent XI. už nasledujúceho roku 1684 ustanovil pre celú Cirkev nový liturgický sviatok Mena Panny Márie.
♠
Bratia a sestry,
toto bol krátky pohľad na historickú udalosť, vďaka ktorej slávime dnešný sviatok mena Panny Márie.
No nám nejde o dávnu minulosť. Ide nám o posolstvo, ktoré môžeme v súčasnosti čerpať z tohto sviatku – a tým je odkaz, že s Máriou (ktorá je mocnou orodovníčkou u svojho Syna) je možné v každom boji zvíťaziť.
Odkiaľ však máme istotu o pravdivosti tohto tvrdenia?…
… lebo nám ju ohlasuje dnešné Božie slovo zo sviatku Najsvätejšieho mena Preblahoslavenej Panny Márie.
- Boj Božieho sveta so svetom satanovým
V prvom čítaní sme počuli zjavené Božie slovo z knihy Genezis 3, 9-15.20, ktoré nám opisovalo chvíľu, keď Boh oslovil našich prarodičov Adama a Evu hneď po ich páde.
Vidíme tu boj – boj dobra so zlom; boj sveta Božieho so svetom satanovým. A zdá sa nám, ako keby moc satana – hada bola silnejšia než akákoľvek iná moc. Veď prví ľudia nekonali podľa Boha, ktorý ich stvoril z lásky, usadil ich do krásneho raja a zahrnul ich toľkou dobrotou a starostlivosťou! Nie. Oni paradoxne uverili diablovi, ktorý svoje víťazstvo dosiahol klamstvom. A takto nás diabol rôznymi spôsobmi klame cez celé ľudské dejiny až dodnes …
Aj v súčasnej dobe sa nám zdá, ako keby človek-jednotlivec, alebo kresťanské manželstvá, rodiny, či celé veľké spoločenstvá prehrávali v tomto boji s diablom…
Napr. štatistiky posledných rokov nám hovoria, že stále viac rastie počet samovrážd mladistvých; a to aj napriek tomu, že dnešní mladí môžu mať po hmotnej stránke takmer všetko.
A vieme, že vo svete mnohé 27 – 28 ročné tzv. celebrity dobrovoľne ukončujú svoj život práve v tomto krásnom mladom veku. Diabol ich oklame cez drogy, peniaze, mediálnu slávu, sexuálne zvrátenosti – a oni ničia v sebe krásu ľudskej osobnosti a Božieho obrazu.
Alebo sa pozrime na súčasné manželstvá: mnohé sa po kritických siedmich, štrnástich alebo aj dvadsiatich rokoch dostávajú do krízy a napokon sa rozvádzajú. Aj keď ich Pán Boh povzbudzuje cez kňaza, cez príbuzných a priateľov, aby si svoje nezhody, napätia
a odcudzenie čím skôr riešili.
Sami možno poznáte manželov, ktorí si postavili krásny dom, ale potom prišli chvíle, keď ich diabol začal klamať a nahovárať im, že ich bežné manželské nezhody sú neriešiteľné, že oni dvaja už nemôžu spolu žiť, že už sa to nedá uniesť… že možno druhý vzťah bude lepší… Koľko je takých prípadov, kedy sa zabúda na dôsledky rozvodov; najmä na životoch detí. Koľko vidíme okolo seba nešťastných ľudí, koľko sirôt žijúcich rodičov…
Nemáme niekedy silný dojem, že diabol víťazí?
A mohli by sme v podobných štatistikách pokračovať…
Ale nebudeme!
Veď my sme sa tu v dnešný deň stretli preto, aby sme uverili tomu, čo nám Boh odkázal po novej Eve – po Panne Márii: že s Máriou môžeme zvíťaziť v každom zápase!
Už kniha Genezis naznačila, že nová Eva pošliape hadovu hlavu, hoci on jej pritom zraní pätu a ohrozí jej dieťa. Uverme tomu!
- Mária dobre poznala Božie slovo a žila z neho
Z Lukášovho evanjelia sme pochopili, že dnešná oslávenkyňa Panna Mária síce neštudovala teológiu, ale rodičia jej dopriali dobré poznanie Božieho slova (ako to veriaci židovskí rodičia vždy robili: otcovia vzdelávali svojich synov a matky zase dcéry; pričom základom bolo poznanie Pentateuchu a Prorokov). Z Božieho slova Mária získala hlbokú vieru, ktorá bytostne ovplyvnila jej myslenie aj konanie.
Pri rozhovore s archanjelom Gabrielom preto Mária dokáže pochopiť a prijať, že Boh ide cez ňu zachrániť ľudstvo; ona uverí, že to, čo sa z nej narodí, bude z Ducha Svätého, bude to Boží Syn. Preto dokáže pohotovo zareagovať na anjelovu informáciu o Alžbetinom tehotenstve a vydá sa na150 kilometrovú cestu z Nazaretu do Ain Karim. Po asi týždňovom putovaní prichádza k cieľu a otvára dvere Zachariášovho a Alžbetinho domu. Prináša sem pozdrav „šalom“, čo v hebrejčine znamená „pokoj“; ale prináša aj radosť, takže dieťa v Alžbetinom lone poskočí od radosti…
Máriina hlboká viera sa prejavuje najmä v troch rozmeroch:
Prvý rozmer je to, že vedela počúvať. Vo východnej liturgii existuje jedna pieseň, podobná tej našej „Celá krásna si, Mária“, ale starobylí autori tu dopĺňajú text, „lebo si ucho Božie“. Máriina viera bola taká mocná, že ona vo viere počúvala anjela, a tak sa dozvedá o Alžbete; poslúchne tento impulz a ponáhľa sa jej poslúžiť. Rovnako spoznávame Máriino počúvanie aj z iných evanjeliových statí (pamätala si a rozmýšľala o slovách, ktoré zazneli pri Ježišovom narodení v Betleheme; dobre počúvala svojho Syna na svadbe v Káne Galilejskej; ale aj pod krížom, kde jej Ježiš odovzdal Jána za syna…).
Druhý prejav Máriinej viery je pohyb, ktorý v tomto zmysle znamená skutok. Mária nás učí, že viera nemôže byť len počúvajúca, ale že Božie slovo sa má aj žiť skutkami, má sa uskutočňovať. A preto sa nebojí dlhej cesty a náročnej 3-mesačnej služby u svojej staršej tety Alžbety.
A napokon sa Máriina viera prejavuje aj ohlasovaním, zdieľaním sa, radostným spevom o tom, aké veľké veci jej urobil Boh. Zmyslom tohto postoja nie je samoľúba chvála, ale túžba osláviť Boha a povzbudiť druhých, aby videli Božie diela, aby sa z nich tešili a aby sa ich viera prehĺbila.
Ó, Mária, si mocná vo svoje viere, lebo si počúvajúca, konajúca a ohlasujúca. Učíš nás, aby sme aj my takto rástli vo svojej viere a aby sme sa pritom opierali o teba v každom zápase, a tak vždy zvíťazili.
- Ako nasledovať Pannu Máriu?
Milí bratia a sestry, opýtajme sa svojho srdca, či hľadáme a počúvame Boha ako Mária… Či vieme konať vo viere, aj keď sa nám to zdá náročné… a či odovzdávame rodine ale aj iným ľuďom svoju skúsenosť, že Boh je mocný a že nám pomáha v každom zápase (či už v sebe samom; v manželstve; v rodine; v zamestnaní; vo svete…).
A ešte jedna praktická otázka: odkiaľ máme čerpať konkrétnu silu k týmto zápasom?
Odtiaľ, odkiaľ ju čerpali aj kresťanskí vojaci, ktorí r. 1683 porazili veľkú presilu tureckej armády – teda zo sv. omše.
A sem k oltáru svojho Syna nás volá aj naša Matka. Úcta k Panne Márii nie je samoúčelná. Ako to zdôrazňujú mnohí teológovia a zvlášť poslední pápeži – pravá úcta k Panne Márii je kristocentrická. Jej zmyslom je dostať sa bližšie k Ježišovi.
A práve na sv. omši môžeme získavať schopnosť počúvania Boha; tu môžeme načerpať múdrosť a silu, aby sme verne žili v každodennom živote svoje kresťanstvo; tu dostávame poznanie aj silu vychovávať svoje rodiny k živej viere. A pri Ježišovi na sv. omši môžeme aj ďakovať Bohu i jeho Matke za všetky víťazstvá aj skúsenosti, ktoré nám ona pomohla vybojovať – aby sme potom mohli o nich svedčiť pred inými.
♠
Vypočujme si príbeh, ktorý opisuje zápas jednej matky Márie. Ide o ženu, ktorá mala osem detí. Keď im Pán Boh požehnal deviate dieťa, s manželom ho prijali s radosťou. Avšak jej gynekológ mal celkom iný postoj.
Keď Mária prišla na prvú kontrolu, tak namiesto povzbudzovania jej lekár tvrdo dohováral a nazval ju nezodpovednou. Navrhol jej potrat, ktorý obaja manželia rázne odmietli.
Druhé aj tretie vyšetrenie bolo veľmi podobné. Lekár sa dokonca vyjadril, že „z toho dieťaťa aj tak nič nebude, vyšetrenia ukazujú, že ak sa narodí živé, bude to postihnuté dieťa“. Mária sa však nevzdala. Zápasila na kolenách o život a zdravie pre dieťa aj pre seba. S dôverou prosila Pannu Máriu o pomoc. Potom si vybrala iného, zodpovedného lekára. Zápas o život sa napokon skončil víťazstvom. Narodila sa zdravá Marienka, ktorá robila veľkú radosť celej rodine.
Prešli dva roky. Mária stále cítila vo svedomí, že rozchod s lekárom-gynekológom zostal neuzavretý. Modlila sa, uvažovala… Potom raz zobrala malú Marienku, kúpila peknú kyticu a išla do nemocnice. Keď ich lekár uvidel, zostal zaskočený. Mária ho však predbehla: „Nie, pán doktor, neprichádzam na vyšetrenie.“ Potom sa obrátila na dcérku: „No, Marienka, daj ujovi kyticu… Viete, pán doktor, to čo sme u vás prežili, bolo veľmi nepríjemné, ale Pán Boh sa o nás úžasne postaral. Marienka sa narodila zdravá a ako vidíte, je to krásne, radostné dievčatko. Som rada, že ste nedosiahli to, čo ste mi radili – aby som ju zabila…Prajem vám, aby ste takéto rozhodnutia už nikdy nikomu nevnucovali.“ Lekár onemel a zdalo sa, že v očiach sa mu objavili slzy…
Večer si Mária zapísala do svojho denníka: „Matka Božia, ďakujem ti za túto silnú životnú skúsenosť a za tvoje víťazstvo života nad smrťou. Ty si mi vo všetkom pomáhala a ja som sa presvedčila, že s tebou sa dá vyhrať každý zápas. Ďakujem ti.“
♠
Milí bratia a sestry, je toto aj naša skúsenosť? Alebo si takýto vzťah k Panne Márii (a cez ňu k jej Synovi) ešte len začíname budovať?
Pouvažujme v tichu nad tým….