Bývalý kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša bol najstarší hornoorešanský kostol, o ktorom vieme, že stál už v roku 1390. Sv. Mikuláš sa vždy považoval za patróna obchodníkov, ľudí pracujúcich s peniazmi a cestujúcich. Zaujímavé je, že aj najstarší chrám v neďalekej Trnave má rovnaké patrocínium sv. Mikuláša. Zrejme to svedčí o podnikavosti našich predkov a o čulom obchodnom ruchu v tomto regióne v 14. storočí.
Kostol sv. Mikuláša bol podľa vizitácie z roku 1561 vo veľmi zlom stave. Neskoršia vizitácia J. Draškoviča z roku 1634 hovorí, že „veža je znamenitá, no ešte nedokončená“, takže následne kostol pravdepodobne renovovali. Bol klenutý s tromi oltármi. Ku kostolu patrila tiež krstiteľnica, sakristia a kaplnka s kryptou, kde sa pochovávali páni smolenického hradu.
V roku 1714 mal kostol tri oltáre, na hlavnom boli obrazy sv. Mikuláša a sv. Martina. Mal drevenú kazateľnicu a chór s organom. Neskôr, v roku 1731, sa v kostole nachádzalo až päť oltárov a hlavná časť chóru bola už kamenná.
Vizitácia v roku 1756 ukázala, že kostol chátral. Sakristia bola natoľko vlhká, že sa v nej nemohla ani uschovávať Sviatosť oltárna. Poškodená bola aj drevená kazateľnica.
Ďalšia vizitácia z roku 1761 uvádza, že kostol je v dezolátnom stave, klenba v ruinách a múry sa zosúvajú. Gróf Juraj Erdödy medzitým začal z týchto dôvodov stavať nový kostol.
Kostol Mena Panny Márie
Kostol začal stavať Gróf Juraj Erdödy 27. júla 1758. V stavbe pokračoval po jeho smrti syn Krištof.
Podľa kanonickej, tzv. baťániovskej vizitácie z roku 1782 bol nový kostol postavený na vyvýšenom mieste, z pevných materiálov (kameňa a pálených tehál) a mimo radu domov. Pokrývala ho škridla, ktorá ho mala chrániť pred nebezpečenstvom požiaru. Nový kostol mal tri oltáre: hlavný oltár, umiestnený v strede svätyne, bol zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi. Pred oltárom a kazateľnicou stálo šestnásť stolíc z dubového dreva, umelecky vypracovaných. Krstnú vodu umiestnili do medenej nádoby v drevenej skrinke. Svätená voda bola uložená
v sakristii v striebornej nádobe. Nad sakristiou postavili oratórium, slúžiace patrónom kostola.
Kazateľnica je rokoková a pochádza z druhej polovice 18. storočia. Na rečništi a na baldachýne ju zdobí rokoková ornamentika.
V roku 1844 pri rozsiahlejšej prestavbe farského kostola sa zmenilo patrocínium kostola na Meno Panny Márie. Avšak ešte v roku 1847 veža kostola stále chýbala. Dostavali ju až v roku 1859. Krátko na to v roku 1861 kostol slávnostne vysvätil kardinál Ján Scitovský, ostrihomský arcibiskup.
Aj v priebehu 19. a 20. storočia naši predkovia kostol postupne opravovali.
V roku 1980 sa pri maľovke kostola vykonali nasledovné práce: výmaľba stropu a reštauračné práce na starších stropných freskách; namaľovaný bol aj nový stropný obraz Svätej rodiny; vymaľovali sa steny kostola; na pilieroch pozdĺž stien sa doplnili fresky – imitácia mramoru; zreštaurovali sa a pozlátili obrazy. V roku 1992 boli na veži kostola osadené nové hodiny.
V roku 1998 sa dali namaľovať dva obrazy – s vianočnou a veľkonočnou tematikou, ktoré sa v príslušnom liturgickom období zvyknú vymieňať s pôvodným obrazom Panny Márie Nanebovzatej na hlavnom oltári.