Homília na polnočnú sv. omšu 24. 12. 2021

(Lk 2, 1-14)

Bratia a sestry!

Azda všetci, ktorí sme prišli na túto polnočnú sv. omšu, pokladáme Vianoce za najkrajšie sviatky roka. V domácnostiach je všetko vyčistené, ozdobené, prežiarené – veď sme sa na tieto dni dôkladne pripravovali. Tešíme sa, že rodina je pospolu. V srdciach máme sviatočnú atmosféru. A to aj napriek tomu, že v posledných dvoch rokoch sme museli prijať mnohé obmedzenia, ktoré nám nedovolili užívať si vonkajšiu vianočnú atmosféru ako po minulé roky – na vianočných trhoch, firemných večierkoch či koncertoch, pri rozličných pekných vianočných tradíciách a zvykoch…

Avšak z týchto obmedzení, ktoré nám nanútila pandémia a ktoré nás viedli viacej do ticha a izolácie, sme mohli vyťažiť aj dobrú životnú skúsenosť: uvedomiť si, že pri všetkej vonkajšej nádhere vianočnej atmosféry nám hrozí riziko zanedbania pravého obsahu Vianoc; hrozí nám, že neprijmeme skutočnú krásu a duchovnú hĺbku Vianoc – a upneme sa len na vonkajší obal, na komerciu, reklamu, konzum….

Isteže, my kresťania vieme, že na Vianociach je podstatný Ježišov príchod do našich sŕdc. Ale aj túto myšlienku si treba „rozmeniť na drobné“.

Preto si v dnešný štedrovečerný čas položme otázku: čo je skutočnou podstatou vianočných sviatkov? A čo by si prial Ježiš – ako by sme mali prežívať Vianoce?

Na tieto otázky nám dáva odpoveď dnešné Božie slovo.

V prvom čítaní z proroka Izaiáša sme počuli tieto slová: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo. Nad tými, čo bývajú v kraji temnôt, zažiari svetlo… Lebo chlapček sa nám narodil … a volajú ho ´obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec,  Knieža pokoja´“ (Iz 9, 1-3, 5-6).

 

1. Vianoce nám prinášajú v Kristovej osobe svetlo viery

Teda novonarodený Mesiáš, Ježiš, hoci prišiel na svet ako každé iné malé dieťa, slabé a odkázané na rodičov, prináša ľuďom veľké svetlo viery.

Mnoho storočí pred Ježišovým narodením, v roku 735 pr. Kristom, prorok Izaiáš vyjadril zvláštne proroctvo o narodení Mesiáša, ktoré sa po ôsmich storočiach naozaj naplnilo: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel – Boh s nami“ (Iz 7, 14).

Aj v evanjeliu sme dnes počuli Lukášovu správu, ktorá potvrdila naplnenie tohto proroctva. Pastierom v Betleheme zaznelo slovo anjelov: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán!“

Teda v malom dieťati prišiel medzi nás Emanuel – mocný Boh.

A čo nám priniesol? Čo má spraviť s nami táto správa, ktorú sme už toľkokrát počuli?

Znova zopakujme: myslím, že nás chce povzbudiť, aby sme správne pochopili, prijali a prežívali pravú hodnotu Vianoc – teda aby sme získali svetlo viery, ktoré nás povedie cestou života. Až potom budeme mať opravdivú vnútornú radosť, nielen tú vonkajškovú.

Bratia a sestry, nežijeme v súčasnosti aj my (podobne ako Izaiáš a jeho súčasníci) v akejsi tme, ktorá by mohla mať ešte výstižnejšie pomenovanie: „chaos“? Počúvame rôzne konšpiračné teórie; či sa to týka pandémie, očkovania, alebo politiky, či dokonca osoby pápeža alebo iných pálčivých otázok o Cirkvi. Mnohé takéto správy sa šíria ako oheň a živia v nás – strach, znechutenie, apatiu …

Ďalej na nás útočia rôzne liberálne názory o človeku, o manželstve a rodine. Stále agresívnejšie sa propaguje gender ideológia, ktorá spochybňuje základnú pravdu o identite muža a ženy, z čoho pramenia aj zvrátené názory na sexualitu, na manželstvo a rodinu.

A tieto názory nám vytrhávajú zo srdca pravé hodnoty a spôsobujú chaos v našom uvažovaní aj rozhodovaní. Súčasný kresťan veľakrát nevie, ako reagovať na rozličné situácie, ktorá prináša dnešná zvláštna doba.

Nie je aj toto tma, ktorá nás poznačuje?

Bratia a sestry, veľmi potrebujeme svetlo Kristovej pravdy! A odkiaľ ju môžeme ju získavať?

Z viacerých zdrojov: z Božieho slova; z vlastnej i cudzej skúseností viery; alebo z myšlienok, ktoré nám ponúka Cirkev – z príhovorov posledných pápežov a z rozličných aktuálnych cirkevných dokumentov. Čítame ich? Počúvame? Uvažujeme o nich?

Ak sme prijali vianočnú pravdu, že Boh prišiel v novonarodenom Ježišovi medzi nás ako svetlo, tak od týchto Vianoc by sme mali kráčať v tomto svetle a snažiť sa, aby sme ho odovzdávali aj iným (manželovi – manželke, deťom, vnukom, kolegom…).

2. Vianoce nie sú len svetlo viery, ale aj svetlo služby druhým…

A druhé krásne posolstvo Vianoc vyjadril nedávno pápež František, ktorý krátko pred Vianocami vo svojej katechéze povedal:

„Skutočné slávenie Vianoc teda znamená správať sa ako Ježiš, ktorý prišiel pre nás núdznych, ktorí to potrebujú… Vianoce otvárajú novú epochu, v ktorej život nie je naprogramovaný, ale darovaný; a v ktorej človek už nežije pre seba, ale pre Boha a s Bohom pre iných. Pretože Vianoce sú narodením Boha, ktorý je s nami. Ježišove Vianoce sú víťazstvom pokory nad aroganciou, jednoduchosti nad prebytkom, ticha nad hlukom, modlitby nad ´mojím´ časom, Boha nad mojím ja… Ak Vianoce zostanú len pekným tradičným sviatkom, kde sme v centre my, a nie Ježiš, tak to bude premárnená príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce! (volá pápež). Neodsúvajme oslávenca nabok, ako keď prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali…“

Pápež ďalej hovorí, že pravé Vianoce budú vtedy, keď budeme blízko tomu, kto je sám; keď ako pastieri vyjdeme zo svojich ohrád, aby sme sa išli pokloniť Ježišovi… Ak pomôžeme aspoň jednému chudákovi, ktorý je podobný Bohu, pretože na Vianoce sa Boh stal chudobným…

Bratia a sestry, k tomu nám môže poslúžiť aj nasledujúci jednoduchý vianočný príbeh:

Pred bránou kostola na veľkom sídlisku stál kontajner. Ľudia z bytoviek do neho vyhadzovali to, čo im už doma prekážalo. V blízkosti kontajnera sedával žobrák, prívetivý muž, ktorý nikoho neobťažoval, na nikoho nepokrikoval, nikomu neprekážal. Nikdy nepýtal peniaze, hoci deravý klobúk si vždy položil pred seba. Nehundral, nesťažoval sa. Vyzeral, akoby bol odkiaľsi vyhnaný. Preto ho volali Kain.

Kňaz, ktorý opisuje túto príhodu, hovorí:

Na Štedrý večer som ho pozval na vianočnú kapustnicu. Nezdráhal sa, oči mu zažiarili a išiel. Posadil sa k stolu a špinavou rukou si upravil mastné vlasy. Kuchyňa rozvoniavala vianočným jedlom. Žobrák sledoval, ako mu naberačkou plním tanier až po okraj. Chutilo mu. A tak som mu naložil dupľu. Keď dojedol, utrel si ústa a povedal:

„Otče, neviete, aké to je byť žobrákom…“

„Priateľu, naozaj neviem, ale verím, že v živote mi môžu vziať všetko: zdravie, priateľov, rodinu, majetky – ale nikdy nie Boha.“

„Toho mi nevzali,“ vykríkol žobrák.

„ Ja viem, usmial som sa, ten sa vziať nedá…“

„Otče, len On mi ostal“, vyznal sa Kain.

„Veď ja viem…“, nepochyboval som o jeho úprimnosti. Žobrák sa poďakoval za jedlo. Mocne mi stisol ruku a ja som ho odprevadil ku dverám. Pred odchodom sa ešte zastavil
a povedal: „Boha mi nevezmú, otče. Veď on mi toľko dal“, povedal vážne, až sa mu zatriasol hlas. „Život mi veľa vzal, ale aj keby mi nezostalo nič, toto dieťa z Betlehema mi nevezmú.“ A dodal: „Dobre, otče, že som žobrák, lebo on má takých rád“.

Nesúhlasil som. „Nie je dobré byť žobrákom, ale je dobré, že vás chudoba priblížila Dieťaťu v jasliach, že uvažujete o svojej viere, že sa otvárate pre jeho svetlo a verím, že časom aj pre nový život.“

Keď odišiel, tak som uvažoval: Tohto muža volajú Kain… Ale od dnešného dňa ho budem volať „pastier z Betlehema“. Veď srdcom bol ako tí pastieri, čo nechali ovečky na betlehemskom poli, keď im anjeli zaspievali o Božom dieťati v maštali, a oni sa rozbehli, aby sa poklonili narodenému Božiemu Synovi.

Bratia a sestry – Boh prichádza k nám a prináša nám svetlo, aby sme pochopili, že pravé posolstvo Vianoc je: uveriť Božiemu slovu, že Ježiš je historická postava, človek aj Boží Syn v jednej osobe. On prišiel vyslobodiť nás, žobrákov, z otroctva dedičnej viny; z hodnotového chaosu, v ktorom žijú dnešní ľudia,  a zároveň nám prináša aj lásku, s ktorou si máme otvoriť srdcia jeden pre druhého.

 

Súhlasíme s touto výzvou na Vianoce 2021?

Verím, že áno. Preto Vám prajem, bratia a sestry, aby pravý obsah Vianoc (teda svetlo viery) bol zdrojom Vašej radosti; a zároveň aby láska jedného k druhému bola skutkovou odpoveďou na Božiu výzvu počas Vianoc 2021.

Amen.