Homília na Slávnosť Zjavenia Pána 6. 1. 2022

(Mt 2, 1-12)

Nebojme sa námahy pri ceste za Ježišom

Milí bratia a sestry,

v dnešnej dobe počuť o kresťanstve aj takéto vyjadrenia: kresťanstvo je prežitok, je zastarané, sterilné, neoplatí sa už veriť, chodiť do kostola, … takéto reči šíria ani nie tak aetisti, ako skôr matrikoví kresťania, ktorí sú zvetraní, pohodlní, leniví, ktorí odmietajú námahu, odriekanie; ktorí nehľadajú Boha – lebo ich to môže niečo stáť…

Božie slovo dnešného dňa nám rozpráva príbeh o mudrcoch z Východu, ktorí sú pre nás príkladom práve v tomto: oni sa nebáli obety. V Matúšovom podaní sa dnes pozeráme na dve skupiny ľudí, v ktorých sa môžeme nájsť a urobiť rozhodnutie: ako sa zachováme po všetkom tom, čo sme prežili cez vianočné sviatky? Ku ktorej skupine sa pridáme?

Na jednej strane vidíme Herodesa, veľkňazov a zákonníkov, tzv. mudrcov z Jeruzalema, ktorí sú tiež vzdelaní, dokonca vedia, kde sa má budúci kráľ Izraela narodiť, veď pohotovo  citujú proroka – Micheáša: „A ty, Betlehem, nijako nie si najmenší, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud izraelský…“

Aj Herodes spoznal od mudrcov prorocké predpovede o Mesiášovi. Vyvolený národ počúval tieto predpovede už osem storočí – ale ani Herodes, ani zákonníci nie sú ochotní prejsť ani len osem kilometrov, ktoré delili kráľovský palác od chudobnej maštale v Betleheme. Nehľadajú… nespravia nič, aby našli Mesiáša…

Napriek tomu, že sú znalcami starozákonných kníh, ich lenivosť a neochota hľadať Boha  je veľká.

Evanjelista Matúš píše svoje evanjelium palestínskym židokresťanom, ktorí boli predtým Židmi a potom uverili v Ježiša Krista. Chce ich varovať pred nezáujmom a duchovnou apatiou voči Ježišovi Kristovi.

Ale Matúš píše aj nám, kresťanom pochádzajúcim z pohanstva; dnes, v roku 2022.  Nám, ľuďom, ktorí sme mimoriadne informovaní, vzdelaní a všetko si môžeme „vyúugliť“; dokonca dnes máme oveľa viac možností hlbšie hľadať Ježiša Krista a kráčať za ním, než
v ktorejkoľvek inej dobe pred nami.

Ale, žiaľ, súčasný človek – kresťan sa zväčša uspokojuje s minimalizmom viery. Ešte tak prežehnať sa pred jedlom, alebo večer odrecitovať nejakú detskú formulku k anjeličkovi, odsedieť si nedeľnú a sviatočnú sv. omšu v kostole alebo pred televízorom – a to je všetko…

V kontraste k týmto „herodesovským“ postojom a postojom súčasného kresťana nám Matúš v dnešnom evanjeliu kladie pred oči mudrcov z Východu. Mudrc, z gr. mágos, označuje osobu, ktorá patrí ku kňazskej kaste. V období helenizmu označovala filozofov, východných mudrcov, ale aj astrológov, ktorí skúmali oblohu.  Oni síce nepoznali prorocké slová o Mesiášovi, ale Boh im dal znak – hviezdu…

V starých časoch totiž panoval názor, že každý človek má hviezdu, s ktorou sa rodí a zomiera. Títo mágovia postrehli pri svojich pozorovaniach hviezdu, ktorá má vyjsť nad Izraelom. A to im stačilo. Oni neváhali vydať sa na namáhavú cestu a hľadať nového Kráľa, Mesiáša. Mágovia teda predstavujú hľadajúcich pohanov, ktorí nasledovali vnútorný hlas, čo im radil vydať sa na cestu. Na cestu spojenú s odriekaním, s námahou… Preto sa nedajú odradiť ani nezáujmom Jeruzalemčanov a vedení hviezdou prichádzajú priamo do domu, v ktorom už býval Jozef s Máriou aj Dieťaťom. Títo mudrci uveria, že toto malé dieťa je Mesiáš, Kráľ, ktorý prinesie ľudstvu nový život.  Obetujú mu dary, v tých časoch najcennejšie: zlato, kadidlo a myrhu. Zlato ako kráľovi, kadidlo ako veľkňazovi a myrhu ako vzácny olej pomazanému Pánovi.

Matúš chcel týmto opisom  dať znak palestínskym kresťanom, že Ježiš je skutočný Kráľ, veľkňaz a Pán, ktorý je hodný námahy, odriekania i obety.

Milí bratia a sestry, súčasný svet síce kritizuje kresťanstvo, ale napriek tomu mimoriadne obdivuje a vysoko hodnotí takých kresťanov, ktorí sa rozhodnú pre život námahy, odriekania a služby tým najbiednejším. Preto sme v nedávnej minulosti obdivovali jednoduchú rehoľnicu, Matku Terezu, ktorá veľmi citlivo vnímala biedu okolo seba. Zanechala pohodlné miestečko na dievčenskej strednej škole a z lásky k Ježišovi sa rozhodla pre život plný námahy a obety – pre dielo lásky opusteným, chorým a zomierajúcim ľuďom.

A svet ju ocenil mnohými oceneniami a čestnými doktorátmi.

Podobný príklad poznáme z Francúzska: pred niekoľkými rokmi zomrel vyše 90-ročný abbé Pierre z Paríža, ktorý mohol mať skvelú kňazskú kariéru, lebo bol vzdelaný
a šikovný. Ale aj on citlivo vnímal potreby bratov a sestier svojej doby. Rozhodol sa venovať chudobným a opusteným „podmostárom“, ktorí žili pod parížskymi mostmi. Títo ľudia stratili okrem rodiny, bývania a zamestnania aj zmysel života. Abbé Pierre v nich hľadal Krista, a tak našiel aj náplň svojho povolania. Všetko sa začalo jednoducho. Keď raz išiel cez most, videl, ako jeden muž skočil do Seiny, s úmyslom spáchať samovraždu. Abbé Pierre skočil za nim, zachránil ho a povedal mu: „Brat môj, ty nemusíš zomierať, za teba už zomrel Ježiš Kristus. Ale poď a skús mi pomáhať ľuďom, ktorí žijú ako ty.“

A naozaj, muž sa stal jeho blízkym spolupracovníkom, a tak vzniklo veľké dielo Emauzy, ktoré má dnes množstvo centier, a to nielen vo Francúzsku. Zachraňuje ľudí bez zmyslu a cieľa života, aby našli Boha aj svoju ľudskú dôstojnosť…

Milí bratia a sestry, my nemusíme byť Matkou Terezou, ani abbé Pierrom. Ale môžeme sa podobať im, ako aj dnešným Trom kráľom – mudrcom vtedy, keď nebudeme vo svojom kresťanstve leniví, keď sa nebudeme báť námahy a obety. Ako na to?

• Hľadať konkrétny zmysel svojej viery – hlbšie spoznávať Božie slovo, viacej porozumieť sv. omši, rozhodnúť sa pre osobný život modlitby, otvoriť sa pre život v spoločenstve rodín či mladých …
• Vidieť Ježiša v iných ľuďoch a sprostredkovať jeho život tým, ktorí to potrebujú; napr. našim deťom a vnúčatám z našich kresťanských rodín; alebo iným príbuzným, priateľom, kolegom – keď ich budeme priťahovať sem do chrámu ….
• Prežívať naplno a s obetou svoje manželské povolanie; zjednocovať sa s manželom, manželkou; snažiť sa porozumieť im; zodpovedne sa starať o výchovu detí…
• Zapájať sa do rôznych služieb v Cirkvi; či je to služba a pomoc v chráme; alebo sú to liturgické služby pri bohoslužbách; alebo modlitbové spoločenstvá…

Bratia a sestry, svet potrebuje, zodpovedných presvedčených a radostných kresťanov, mudrcov dnešnej doby. Prosme teda dnes, na sviatok Zjavenia Ježiš Krista, aby nám pomáhal stať sa takými… Amen.

o. Stanislav Vojtko

Ilustračné foto: akad. mal. Ladislav Záborský