Homília na 1. pôstnu nedeľu 06.03.2022
(Lk 4, 1-13)
Ako prežívať Veľký pôst?
Pred začiatkom Veľkého pôstu sa mnohí zamýšľajú, ako prežiť toto obdobie. Pre niektorých je to príležitosť zmeniť nezdravý štýl života, zriekať sa sladkostí či alkoholu, viacej sa venovať cvičeniu… možno prečítať si nejakú dobrú duchovnú literatúru… veď pôst sa často chápe ako fyzická a psychická očista…
Nemusíme ani pripomínať, že toto nemá nič spoločné s kresťanským prežívaním obdobia Veľkého pôstu. Ako sme počuli na Popolcovú stredu – pôstne obdobie máme na to, aby sme sa „obrátili celým srdcom k Pánovi, svojmu Bohu…“ a aby sme zmenili svoj život…
♠
Bratia a sestry, sme na začiatku 40-dňového pôstneho obdobia. Odo dneška až do Kvetnej nedele (10.4.) nás čaká šesť pôstnych nedieľ, počas ktorých nám Božie slovo vytvorí akési farebné spektrum šiestich dôležitých duchovných tém, ktoré nám môžu pomôcť zmeniť sa.
Začnime prvou farbou spektra – možno by sme si ju mohli označiť ako hĺbavú tmavomodrú či fialovú, ktorá symbolizuje ticho, modlitbu a správny postoj k pokušeniam.
Dnešné Božie slovo nám totiž kladie práve takéto otázky: chápeme a napodobňujeme Ježišov postoj k tichu, k modlitbe, k uvažovaniu? Dokážeme v živote užitočne prežívať aj chvíle pokušenia a vieme v nich pevne obstáť – podobne ako Ježiš?
- Zamyslime sa najprv nad otázkou ticha
Biblia nám hovorí, že keď išlo Bohu o to, aby sa vyvolený národ alebo jednotlivci zmenili, vždy to Pán Boh zariadil tak, aby odišli do ticha – na púšť alebo na horu. Mnohé biblické postavy sa v tichom púštnom prostredí zastavili… rozmýšľali… a potom vykonali veľké Božie dielo.
Zaujímavá je v tejto súvislosti aj symbolika čísla štyridsať, ktorá naznačuje príchod niečoho dôležitého…
Nachádzame ju v celých dejinách spásy: napr. potopa trvala 40 dní… Mojžiš sa 40 rokov pripravoval na púšti na svoje poslanie, kým vystúpil pred Izraelom ako nový vodca… potom Mojžiš strávil 40 dní na hore Sinaj, kde dostal Desatoro…. po Mojžišovej smrti Izraeliti 40 rokov putovali do Zasľúbenej zeme…. 40 dní Jonáš napomína Ninive k obráteniu… 40 dní strávil Ježiš na púšti pred svojím verejným vystúpením – a tam ho diabol pokúšal… 40 dní po Veľkej noci vystupuje Ježiš do neba…
Teda aj Ježišov 40-denný pobyt na púšti je čímsi mimoriadnym a naznačuje veľké veci, ktoré sa potom budú diať v Ježišovom živote aj v živote jeho ľudu.
Bratia a sestry, opýtajme sa: Nebojíme sa „púšte“, kde sme len sami so sebou a s Bohom? Dokážeme si vytvárať takéto ticho alebo pred ním utekáme? Uvedomujeme si, že „púšť“ môže byť začiatkom nového veľkého diela v našom živote?
Žijeme v dobe, ktorá je zameraná proti tichu. Vieme, v akom neustálom hluku sa pohybujeme, či už ide o skutočné decibely, ktoré na nás útočia z našich pracovísk, z dopravy, z televízie, z rádia ….
Ale ide aj o akýsi hluk či šum informácií, ktoré sa na nás valia zovšadiaľ. Psychológovia hovoria, že človek v tomto hluku už stratil zmysel, aby počúval seba, počúval druhých, počúval Boha. A keďže nemá dostatok ticha, nedokáže uvažovať, a preto ani nevie rozoznávať hodnoty…
Veľký taliansky apoštol mládeže 20. storočia, katolícky aktivista Carlo Carretto, sa vo veku 41 rokov dostal do takého stavu vyhorenia, že musel zanechať svoju službu a na 10 rokov odišiel do ticha… Až keď znovu načerpal pokoj s Bohom, vracia sa do civilizácie, putuje po svetových metropolách a svojim poslucháčom ohlasuje potrebu nového srdca, ktoré je tiché, pokorné a otvorené na počúvanie Boha. Hovorí zo svojej skúsenosti, že takáto zmena života nie je možná bez každodenného času vyhradeného pre Boha; bez denného čítanie Božieho slova; a bez pravidelného uvažovania o svojich životných postojoch to nepôjde.
Spýtajme sa sami seba v tomto pôstnom čase:
- Dokážem si vytvoriť ticho na rozjímavú modlitbu? Teda na takú modlitbu, kde budem najprv čítať nejakú stať zo Svätého písma a uvažovať nad ňou, ako by som podľa nej mohol konať?
- Milí mladí, zvlášť pre vás je ticho mimoriadne potrebné. Spomeňme si na pápeža Františka, ktorý odporúča práve vám mladým, aby ste sa otvorili dennému čítaniu Božieho slova – denne aspoň jednu vetu z evanjelia … aby ste trávili v tichu a uvažovaní viacej času na adorácii pred Eucharistiou… aby ste sa otvorili aj pre duchovné spoločenstvo svojich rovesníkov, v ktorom sa budete môcť podeliť o duchovné prežívanie…
- A vieme sa aj spätne zamýšľať nad svojím konkrétnym konaním? Napr. uvažujeme pred večernou modlitbou nad našimi reakciami voči druhým počas uplynulého dňa? … Ako sme komunikovali medzi sebou – manželia navzájom, rodičia s deťmi, kolegovia v práci, študenti s učiteľmi? … Vieme si aj uvedomiť svoje nedostatky alebo chyby v týchto vzťahoch?… Ospravedlniť sa? … Naplánovať zmenu?….
- Milí manželia, ak nebudete aspoň raz do týždňa sedieť spolu v tichu a potom sa úprimne rozprávať, vaše manželstvo bude zrejme stagnovať až upadať… Potreba tichého uvažovania a potom spoločného pokojného dialógu je pre partnerský vzťah životne dôležitá.
Toto je teda prvý bod , ako prežívať pôstne obdobie: každý deň si vytvoriť priestor na ticho s Bohom.
Milí rodičia (a najmä rodičia prvoprijímajúcich detí), ale aj rodičia mladších alebo starších detí, skúste si vytvoriť každý večer príjemné tiché prostredie na rozhovor, v pokoji sa porozprávajte so svojimi deťmi, spýtajte sa ich, čo zažili cez deň, čo bolo dobré a čo zlé. No nie preto, aby sa obávali trestu, ale preto, aby ste im formovali správne svedomie.
- A zamyslime sa aj nad otázkou nášho postoja k pokušeniam
V dnešnom Božom slove z Lukášovho evanjelia sme totiž počuli, ako diabol prichádza k Ježišovi a pokúša ho – a ako Ježiš nad ním zvíťazil.
Diabol nás pokúša najmä tromi spôsobmi:
To prvé pokušenie je zamerané na nasýtenie chlebom, hmotou. Diabol s ním prichádza vtedy, keď je už Ježiš po dlhom pôste úplne vyhladovený.
Táto symbolika nám pripomína silný hlad súčasného človeka po mnohých hmotných veciach. Diabol nám ponúka nasýtiť sa atmosférou sveta – teda mať; užívať si; sledovať reklamy a dopriať si to, čo ponúkajú; držať sa starorímskeho „carpe diem (užívaj dňa)“…
V druhom pokúšaní diabol ponúka Ježišovi všetku moc, ktorú dočasne dostal od Boha.
Symbolika tohto pokúšania je dnes hrozná. Človek túži po moci, aby mohol ovládať druhých pre svoj prospech. Možno si povieme, že to sa týka mocných sveta, že to sa týka napr. vojny na Ukrajine…
Ale zahľaďme sa, milí bratia a sestry, do nášho srdca… koľko máme v sebe túžob, aby sme ovládali toho druhého – v manželstve, v rodine, v spoločenstve Cirkvi, v pracovnom prostredí…. Konflikt na Ukrajine, ktorý dnes boľavo prežívame, je len vrcholom ľadovca tohto diablovho pokúšania. Všetko sa však začína v srdci človeka. Ak vychovávame malé dieťa k empatii a ohľaduplnosti, je nádej, že sa nestane agresorom. Ak mu však všetko dovolíme, ak sa necháme premôcť jeho stále rastúcimi nárokmi a nevychovávame v ňom zmysel pre sebazápor a obetu – potom môže prísť veľký problém… Chuť ovládať iného človeka tak, aby mi vo všetkom vyhovel, aby som za každú cenu dosiahol svoj cieľ – to je nebezpečná tendencia pre medziľudské vzťahy. Zamyslime sa, či sa občas nevyskytuje aj v našej rodine…
A tretie pokúšanie je zamerané na senzáciu a pyšné predvádzanie sa. Symbolika tohto pokúšania v našej dobe znamená: byť úspešný; dosiahnuť potlesk a či uznanie; vzbudiť rozruch svojím oblečením alebo novým autom; dostať pochvalu vedúceho; zvýšiť sledovanosť na internete a počet lajkov…
Ak dovolíme vniesť do nášho myslenia alebo do myslenia našich detí túžbu po takomto lacnom vonkajškovom úspechu – asi by sme sa mali rozlúčiť s výchovou k osobnostiam …
♠
Bratia a sestry, obdobie Veľkého pôstu môžeme teda prežívať dvojako: ako ľudia sveta – alebo ako tí, ktorí ho berú ako mimoriadny čas milosti a príležitosť na stretnutie s Bohom.
Pred nejakým časom strávil istý vedec niekoľko týždňov samoty na Južnom póle. Kvôli akejsi poruche nemohli prísť na stanicu ďalší výskumníci. Bol to pre vedca zvláštny čas, naplnený horúčkovitou prácou, ktorou zaháňal pocit samoty; ale aj chvíľami tichého pozorovania oblohy
a ľadovej krajiny. Čoraz častejšie uvažoval o prírode, živote, smrti, o človeku a napokon aj o Bohu, hoci sa považoval za ateistu. Keď sa o niekoľko týždňov opäť stretol s kolegami, priznal sa: „Prežil som tu úžasný čas. Prišiel som na stanicu ako ateista – a odchádzam odtiaľto ako človek veriaci v osobného Boha…“
Bratia a sestry, prežívame prvý týždeň Pôstneho obdobia. Nepremeškajme tento vzácny čas milosti. Ak si dokážeme vytvárať ticho na počúvanie Božieho hlasu, ticho na čerpanie nových duchovných impulzov – tak potom sa dokážeme postaviť aj proti diablovým pokušeniam a môžeme nad nimi zvíťaziť ako Pán Ježiš.
Prosme ho už teraz touto modlitbou:
Pane, ty si uprednostnil osobný rozhovor so svojím Otcom nad všetko iné, pretože si vedel, že len v ňom načerpáš silu do poslania, ktoré si mal pred sebou. Pomáhaj nám, aby sme sa aj my dokázali zbavovať zbytočných rozptýlení, pôžitkov, informácií, ruchu, pohodlia, zábavy… a tak sa disponovali na to najdôležitejšie: byť s tebou, Pane.
Amen.
o. Stanislav Vojtko
Ilustračné foto: akad. mal. Ladislav Záborský