Homília na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi 16. 06. 2022
Štvrtok 16. 06. 2022
Ježiš hovoril zástupom o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“ On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Oni vraveli: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup.“ Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: „Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!“ Urobili to a všetkých usadili. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali. (Lk 9, 11-17)
Pápež František vo svojej knihe „Meno Boha je milosrdenstvo“ spomína zážitok z čias, keď bol ešte pomocným biskupom v Buenos Aires. Spovedal počas sv. omše, ktorá sa slúžila za chorých. Zakrátko mal ísť birmovať do inej farnosti, a preto vyšiel zo spovednice. V tej chvíli ho oslovila staršia žena, aké v Argentíne zvyknú volať „abuela“.
„Chcete sa vyspovedať?“ spýtal sa jej. „Áno,“ odpovedala. Keďže sa biskup ponáhľal, tak len poznamenal: „Abuela, ale veď vy iste ani nemáte nejaké ťažké hriechy…“ Jej odpoveď bola rýchla: „Otče, všetci máme hriechy, ale našťastie – Pán Boh nám ich chce všetky odpúšťať.“ Spýtal sa jej: „Abuela, a vy to ako viete?“ Jej odpoveď znela.: „Otče, bez Božieho milosrdenstva by svet neexistoval.“
♠
Bratia a sestry, vyjadrenie tejto abuely je nádherné. Bez Božieho milosrdenstva by sme tu neboli ani my… Ale možno sa pýtame – čo je to vôbec „Božie milosrdenstvo?“
Myslím, že súčasný svet môže len veľmi ťažko pochopiť tento termín. Prečo? Lebo nechápe ani veľkosť Boha, a preto ani vážnosť hriechu. Nechápe ani potrebu veriaceho človeka po pokání a nerozumie ani jeho túžbe mať oporu v obete Ježiša Krista na kríži, teda v sile, ktorá vychádza z Eucharistie.
Aj dnešný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi nás presviedča, že Eucharistia, Sviatosť oltárna, teda sväté prijímanie – to je veľký prejav Božieho milosrdenstva voči nám.
Ako to máme rozumieť?
♠
V prvom čítaní z knihy Genezis sme dnes počuli o Melchizedechovi, kráľovi Salema, ktorý je predobrazom Mesiáša. Tento tajomný kňaz prichádza za Abrahámom hneď po jeho víťazstve v bitke proti piatim kráľom, ktorí napadli Sodomu a Gomoru, kde býval Abrahámov synovec Lót. Melchizedech prichádza Abrahámovi povedať, že v tomto víťazstve mu pomohol všemohúci Boh. Ako obetu vďaky za víťazstvo prináša chlieb a víno. Podľa cirkevných otcov ide o predobraz Najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Melchizedech obetuje chlieb a víno a vyprosuje pre Abraháma požehnanie a silu vždy víťaziť.
A tak už v Starom zákone počúvame o veľkosti Božej pomoci a jeho dobrote i milosrdenstve; ako aj o jeho ochote pomáhať nám víťaziť v našich životných bojoch. Počúvame aj o obetovaní chleba a vína, nekrvavých spôsobov obety, ktoré boli na svoj čas zvláštne; veď Bohu sa vtedy prinášali najmä krvavé obety zvierat – aby sa nimi vyprosilo Božie požehnanie.
Pán Boh prijíma od starozákonného ľudu tieto krvavé spôsoby obety až do príchodu svojho Syna na svet. A keď v plnosti časov prichádza Ježiš Kristus, veľkňaz Novej zmluvy, pravý Mesiáš, tak preberá spôsoby chleba a vína a dáva im nový zmysel. Znova ich obetuje Bohu, ale teraz ich už premieňa na svoje telo a krv, aby takto zostal medzi nami ako Emanuel (Boh s nami) a aby pri každej sv. omši bolo toto premenené telo a krv Ježiša Krista prejavom Božej lásky, Božieho milosrdenstva, sily a požehnania pre náš život.
Pán Ježiš pripravoval na túto novú obetu svojich učeníkov a zástupy už na začiatku svojho verejného pôsobenia, keď im hovoril „Kto je moje telo a pije moju krv, bude žiť zo mňa“…
… zo mňa – z Ježiša, ktorý rozdával Božie milosrdenstvo trpiacim, posadnutým zlými duchmi, chorým, pomýleným v živote…
…. jeho milosrdenstvo potrebovali aj tí, ktorých vzkriesil z mŕtvych; ba dostali ho aj tí, ktorých na kríži zahrnul do svojho diela vykúpenia, keď povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia…“
… potreboval ho aj lotor na kríži, ktorý si priznal svoj hriech a milosrdenstva sa mu dostalo cez slová umierajúceho Ježiša: „Ešte dnes budeš so mnou v raji“…
… a potrebovala ho aj prvá Cirkev. Prví kresťania veľmi dobre vedeli, že z každej sv. omše prýšti Božie milosrdenstvo, Božia láska, Božia sila, a preto potajomky, aj nocou chodievali na sv. omše, hoci vedeli, že ich to môže stáť život. Ich túžba po Ježišovom milosrdenstve bola väčšia než strach z telesnej smrti…
… aj dnešné evanjelium nám ukazuje túžbu ľudí po Ježišovi. Vidíme veľké zástupy, ktoré ho počúvali celé tri dni, lebo túžili po Božom slove a jeho milosrdenstve… A preto sa Ježiš postará nielen o nasýtenie duší týchto vytrvalých poslucháčov. On im chce dať aj telesný pokrm, preto rozmnožuje niekoľko chlebíkov a rýb, aby sa cez tento zázrak zjavilo Božie milosrdenstvo voči každému človekovi.
♠
V Starom zákone čítame o veľkom prejave Božieho milosrdenstva, keď dal Boh svojmu vyvolenému národu počas putovania po púšti mannu, chlieb z neba, aby ich zachránil od hladu. Zároveň je to predobraz iného chleba z neba – samého Ježiša Krista, ktorý nás prišiel zachrániť od hriechu a smrti.
A ryby, ktoré Ježiš rozmnožil, ako sme to dnes čítali v Lukášovom evanjeliu, rovnako odkazujú na Ježiša Krista. Ryba sa po grécky povie ICHTYS; jednotlivé písmená tohto slova sú iniciálami pomenovania: Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ. Teda ten, ktorý nás milosrdne zachránil od smrti.
V dnešnom druhom čítaní z Listu Korinťanom Pavol zdôrazňuje, ako sa Božie milosrdenstvo prejavilo pri prvej sv. omši, počas Poslednej večere. Je to list z r. 56 po Kristovi, teda veľmi starobylý text, ktorý dokazuje, ako si prví kresťania ctili Kristovu obetu.
Milí bratia a sestry, prijímanie Eucharistie je základ nášho kresťanstva.
Pápež František v bulle „Misericordiae vultus“, ktorou ohlásil Svätý rok milosrdenstva 2015, píše, že „milosrdenstvo je novým pilierom života Cirkvi… dôveryhodnosť Cirkvi v súčasnej dobe vedie cez milosrdnú a súcitnú lásku (teda cez eucharistickú prítomnosť Ježiša Krista vo Sviatosti Oltárnej).“
Žiaľ, v našej kultúre, ako píše Svätý otec František, sa táto skúsenosť už vytráca. Avšak bez svedectva odpúšťania, milosrdenstva a lásky vychádzajúcej z Eucharistie, sa náš život stane neplodný a sterilný, akoby sme žili na vyprahnutej púšti.
No odpustenie, milosrdenstvo a sila Kristovej prítomnosti v Eucharistii lieči v súčasnom človekovi rozličné duchovné neduhy; napr. aj pozostatky strachu z pandémie, a vlieva doňho víziu nového života, i odvahu hľadieť do budúcnosti s nádejou. Áno, Eucharistia je pre nás životná nádej. Hovorí o tom aj kardinál Sarah v knihe „Boh alebo nič“:
♠
Dňa 11. marca 2011 postihlo časť ostrova Honšu v Japonsku silné zemetrasenie s magnitúdou deväť stupňov a zapríčinilo smrť vyše 15 000 ľudí. Kardinál Sarah ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov pricestoval na miesto katastrofy. Ľudia, s ktorými sa stretol, nečakali od neho len materiálnu pomoc. Napriek odlišnému vierovyznaniu očakávali, aby im dal nádej, ktorá pramení v Bohu. Dva mesiace po návrate z Japonska dostal kardinál Sarah list od mladej budhistky. Napísala v ňom: „Po hroznom cunami, ktoré mi vzalo členov rodiny a takmer všetok majetok, chcela som skoncovať so životom. No váš príhovor a vaše slová o nádeji, pochádzajúce z Biblie, mi vrátili pokoj a vyrovnanosť do duše; a tiež pohľad na vás, ako sa modlíte za živých a mŕtvych; ako aj sila, ktorá vyžarovala z vášho hlbokého pohrúženia sa do modlitby na brehu mora. Toto všetko, ale najmä slová z Biblie, ma tak hlboko zasiahli, že som sa vzdala svojho pôvodného zámeru. Pochopila som, že je tu Niekto, kto nás miluje, kto žije po mojom boku a prežíva so mnou moje trápenie, pretože mu na nás veľmi záleží. Ten Niekto je Boh. Ďakujem vám aj Svätému otcovi Benediktovi XVI. za tú nesmiernu posilu, ktorú ste nám priniesli.“
♠
Milí bratia a sestry, pamätáme si ešte tú vetu starej babičky z Buenos Aires? – „Bez Božieho milosrdenstva by svet neexistoval“…
A my doplňme: bez milosrdenstva Eucharistie svet nebude mať silu žiť, bude spieť k zániku. Nemyslíme pritom len ten svet v ďalekej cudzine, ale aj svet na našom Slovensku; svet, ktorý sa volá naša rodina; svet nášho spoločenstva v Horných Orešanoch či Lošonci…
Preto vás prosím, bratia a sestry, aby sme sa snažili na tejto slávnosti Kristovho Tela a Krvi pochopiť, aký nezastupiteľný význam má pre každého z nás Eucharistia!
Prosím, aby sme urobili bodku za predchádzajúcim prerušením našich pravidelných stretnutí pri sv. omšiach cez pandémiu. Otvorme sa potrebe prijímať pri každej sv. omši eucharistického Krista. Veď on je stelesnením pravého Božieho milosrdenstva a nádeje pre náš život…
Amen.