Homília na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie 15.08. 2022

Pondelok 15.08. 2022

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.  Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.  Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.  Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.  Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.  A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána  a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.  Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

(Lk 1, 39-56)

Bratia a sestry,

prežívame krásny letný  čas, ku ktorému už tradične patrí, že my kresťania – katolíci sa 15. augusta tešíme zo slávnosti Nanebovzatia Panny Márie.

Toto presvedčenie, že Božia Matka bola hneď po svojej smrti vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy, žilo vo východnej aj západnej Cirkvi dlhé stáročia. Ale až  pápež Pius XII. vyhlásil 1. novembra 1950 toto presvedčenie za dogmu katolíckej viery. Urobil tak po zrelej úvahe a po modlitbách, ktorým predchádzali dlhotrvajúce štúdiá, dišputy a zvažovanie biblistov, teológov a mariánskych svätcov.  Áno, my katolíci neomylne veríme, že Boh zobral Matku Ježiša Krista v momente jej smrti do večnosti s dušou aj telom!

Možno sa nám zdá v tomto horúcom dovolenkovom čase trochu náročné uvažovať o ťažkých eschatologických otázkach, o smrti, o večnosti…

Pozrime sa však na dnešný sviatok skôr tak ľudsky a prakticky: aký je odkaz Nanebovzatia Panny Márie pre nás, veriacich 21. storočia? Čím si Panna Mária zaslúžila, že ju  Boh takto nezvyčajne odmenil? A ako máme prežívať svoj život my, aby sme sa raz tiež s ňou stretli v nebeskej sláve? Zamyslime sa nad tým…

♠

 V dnešnom Božom slove z Lukášovho evanjelia sme počuli, ako sa Mária hneď po anjelovom zvestovaní v Nazarete rozhodla odísť do Ain Karemu, malého mestečka pri Jeruzaleme, aby navštívila svoju tetu Alžbetu, lebo sa dozvedela od anjela, že Alžbeta čaká dieťatko a je už v 6. mesiaci.

Pozrime sa pozornejšie na toto mladé dievča a pýtajme sa: Čo charakterizovalo Máriu v tomto čase zvestovania a čo bolo pre ňu najcharakteristickejšie aj v celom jej neskoršom živote? Prečo jej Alžbeta povie: „Blahoslavená si, Mária, lebo si uverila Bohu…“?

Milí bratia a sestry, na prvom mieste je to úžasná viera Panny Márie, ktorá sa u nej prejavovala v celom živote. Veď ona ochotne prijala vôľu Boha a stala sa matkou Božieho Syna Ježiša a kráčala s ním a vedľa neho po celý svoj život.

Pápež Ján Pavol II. vo svojom inauguračnom príhovore 22.októbra 1978 povedal: „Otvorte dvere Kristovi! Otvorte mu všetky sféry svojho života!“ Aj Mária to urobila už pred dvetisíc rokmi!

A pápež František v marci 2013 vo svojom inauguračnom príhovore povedal: „Kráčajme s Kristom, on je oporou a silou nášho života…“

Ak si spojíme tieto dva výroky veľkých pápežov, dostávame sa k prvej črte, ktorá  charakterizuje vieru Panny Márie. Aj vďaka nej sa dostala do neba: Otvoriť sa pre Krista uveriť mu, prijať ho a kráčať s ním vo svojom živote.

Bratia a sestry, myslíme si, že spĺňame túto podmienku na ceste do neba? Odpovedzme si na túto otázku…

Druhú podmienku či druhú Máriinu charakteristiku môžeme vyčítať zo záveru dnešného evanjelia, keď evanjelista Lukáš poznamenáva, že Mária zostala u Alžbety tri mesiace. Pýtame sa: čo tam asi robila? – Odpoveď je jednoznačná. Slúžila! Viera Panny Márie sa teda prejavovala aj ochotnou a obetavou službou. Spomeňme si z jej života napr. na Kánu Galilejskú… alebo na Betániu, kam chodila aj s Ježišom a s apoštolmi do rodiny Lazara, Márie a Marty a určite aj tam pomáhala sestrám v ich službe… Spomeňme si na Večeradlo, kde slúžila prvému spoločenstvu Cirkvi… A pripomeňme si juhoturecké mestečko Efez, kde je dodnes živá pamiatka na to, ako Panna Mária slúžila apoštolovi Jánovi, lebo to dostala ako posolstvo od svojho Syna umierajúceho na kríži – „Hľa matka tvoja… hľa tvoj syn“… (Jn 19, 25-27).

Teda môžeme povedať, že služba je druhá charakteristická črta, pre ktorú sa Mária stala kandidátkou neba. Ale tak by to malo byť aj u každého kresťana, ktorý chce ísť s Máriou po ceste do neba.

Opýtajme sa: Je aj náš život životom služby? Je to hlavný motív, pre ktorý sa starám o manžela, manželku, o deti, o rodičov, o starých rodičov aj o všetkých ostatných v Cirkvi?

Treťou charakteristikou Máriinej viery bolo pokojné nesenie utrpenia. Ona pochopila, že utrpenie je prostriedkom na získanie spásy.

Keď po Ježišovom narodení išli Jozef s Máriou na 40. deň obetovať svojho syn do chrámu, stretávajú sa tu so starcom Simeonom, ktorý Máriu osloví prorockými slovami: „Tvoju dušu prenikne meč bolesti…“  A naozaj, my vieme, že ten meč bolesti ju sprevádzal od Ježišovho narodenia až po vrcholný okamih Ježišovho života – kedy je pribitý na kríž a zomiera za našu spásu.

Nebyť tohto kameňa bolesti, Mária nedozreje vo svojom „spoluvykupiteľskom“ diele so svojím Synom. Ako by nám všetkým chcela povedať – každé, aj to najmenšie utrpenie ti pomôže dozrievať vo viere v Boha a v láske k človekovi.

♠

Výstižne to vysvetľuje príbeh Bruna Ferrera s názvom „Palma a kameň“.

Niekoľko turistov prišlo do oázy a jeden z nich si všímal palmy, medzi ktorými vynikala zvlášť jedna – najkrajšia, najvyššia, najzelenšia, najplodnejšia. Čo však bolo zvláštne, práve táto palma mala vo svojej korune zasadený veľký kameň, ktorý už bol obrastený konármi. Okoloidúci beduín videl, že turisti obdivujú túto palmu a spýtal sa: „Viete, prečo je táto palma najkrajšia a najvyššia? – Pred rokmi karavána beduínov hľadala na púšti vodu. Prišli na toto miesto a našli tu len malé palmy, ale žiadnu vodu. Jeden z nich vo svojom sklamaní zobral veľký kameň a hodil ho do srdca jednej z paliem. Strom sa pokúšal kameň zhodiť, ale nedalo sa… Napokon palma začala rásť… kameň ju tlačil, aby korene spúšťala do čoraz väčšej hĺbky – až narazili na vodu… A keďže bola najbližšie k prameňu, dostávala najviac vody a vyrástla na najkrajší a najmohutnejší strom v tejto oáze…“

Iste všetci poznáme porekadlo „čo ťa nezničí, to ťa posilní…“

Pannu Máriu nezničila Simeonova predpoveď o utrpení, a nezničili ju ani všetky nasledujúce utrpenia jej života. Naopak, posilňovali ju a doviedli až do neba.

Milí bratia sestry,

aj náš cieľ je nebo. Pavol apoštol píše Filipanom: „Bratia, naša vlasť je v nebesiach“ (Flp 3,20). Aj nás chce mať Pán Ježiš Kristus v nebi pri sebe. Ale k tomu treba, aby sme aj my spĺňali podmienky, ktoré sme si všimli na živote nanebovzatej Panny Márie – aby sme kráčali s Kristom;  aby sme boli obetaví služobníci Ježiša Krista, našej rodiny a Cirkvi; a aby sme sa nebáli náročného života, ani utrpenia. Lebo len s pomocou pevnej viery, služby a bolesti i problémov sa stávame zrelými osobnosťami hodnými neba.

Amen.