Homília na 23. nedeľu cez rok 04. 09. 2022
Nedeľa 04.09.2022
S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lk 14, 25-33)
Milí bratia a sestry,
v dnešný deň pápež František vyhlasuje za blahoslaveného Jána Pavla I. (Albino Luciani). Pápeža, ktorý bol na Petrovom stolci len 33 dní; pápeža, ktorý nemal žiadnu mimoriadnu apoštolskú cestu; pápeža, ktorý stihol napísať len zopár pápežských dokumentov; pápeža, ktorý zdanlivo neurobil nič veľké…
Prečo ho teda vyhlasujú blahoslaveného?
Odpoveď dáva vyjadrenie dekana kardinálskeho zboru, ktorý ho v roku 1978 pochovával a povedal o ňom: „Bol to muž pokory, láskavosti a pritom rozhodnosti.“
♠
Dnes počúvame Božie slovo, ktoré je na prvé počutie veľmi náročné.
Prvý problém sa nám javí v tom, že Ježiš žiada čosi veľmi ťažké, čosi proti prirodzenosti našich medziľudských vzťahov: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,25-26).
Nech nás nemýli slovenský preklad tohto textu, že máme nenávidieť svojich blízkych, lebo v gréckom origináli je to trochu inak: ide o to, že Ježišov učeník nemôže mať radšej otca, matku, deti. Na prvom mieste musí totiž milovať Boha. Je to expresívny orientálny spôsob vyjadrovania.
Druhý problém, ktorý nás pri tomto texte môže potrápiť, je táto podmienka učeníctva: „A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,27). Pre Ježišových súčasníkov bol kríž čímsi neprijateľným, lebo to bol rímsky nástroj krutého mučenia odsúdencov. Okrem fyzickej bolesti a strašného umierania symbolizoval aj odvrhnutie od spoločnosti.
Ako to máme chápať? Ježišovu podmienku lepšie pochopíme, keď si uvedomíme, že (podľa Lukášovho evanjelia) Ježiš kráča z Galiley do Jeruzalema; teda blíži sa k cieľu svojej spasiteľskej cesty. Za ním ide množstvo ľudí. Keď počujú jeho slová o Božom kráľovstve a vidia zázraky, tak si predstavia, že toto by bol výborný nový kráľ Izraela!
Avšak to je politické chápanie Mesiáša a Ježiš je proti takémuto obrazu o sebe samom. On nie politickým je osloboditeľom od Rimanov! On prichádza človeka zachrániť od večnej smrti a vyslobodiť ho z dedičnej viny po hriechu; on mu pomáha kráčať po ceste spásy. A to sú všetko vážne veci, ktoré vyžadujú aj sebazaprenie, ba aj utrpenie.
Preto sa Ježiš vyjadrí, že každý, kto chce kráčať za ním, musí byť pripravený aj na kríž… musí vedieť prijať kríž prítomného okamihu, kríž ľudskej biedy, kríž svojich nedostatkov a pádov… ale musí prijímať aj kríž svojho života viery, svojho života s Bohom, ktorý je mnohokrát zápasom, ale aj radosťou…
Hoci je život Ježišovho učeníka plný rôznych krížov, je to krásny a zmysluplný život. Veď iba pomocou ťažkostí dorastáme vo viere i v láske a stávame sa zrelými Ježišovými učeníkmi.
A napokon po tretie – ako chápať obrazy o stavaní veže a o chystaní vojny? Ani tieto obrazy nám nie sú veľmi príjemné, veď odrážajú aj súčasnú ťaživú situáciu vo svete. Toto Ježišovo prirovnanie treba chápať tak, že ten, kto sa rozhodne pre Ježiša Krista, musí svoje rozhodnutie urobiť slobodne ako rozhodnutie srdca a z lásky ku Kristovi.
♠
Súčasný človek si často myslí o kresťanstve, že je to systém náboženských právd a poučiek, ktoré treba ovládať a konať podľa nich. Alebo že učeník Ježiša Krista má poznať veľa nábožných modlitieb, ktorí si bude pridávať a ktoré sa má denne modliť. Alebo niektorí si myslia, že byť učeníkom Ježiša Krista znamená zúčastňovať sa na rozličných náboženských obradoch, púťach a slávnostných sv. omšiach.
Lenže Ježiš neprišiel ohlasovať takéto kresťanstvo! Možno si aj zástupy, ktoré ho nasledovali, mysleli, že cesta nasledovania je takáto – zameraná na formálne napĺňanie akýchsi pravidiel. Ale my už vieme, že takéto náboženstvo nestačí. A neobstojí ani pred dnešným svetom, ktorý sa mu za takéto chápanie posmieva…
Milí bratia a sestry,
byť Ježišovým učeníkom znamená mať také srdce, aké mal napr. Albino Luciani, bl. pápež Ján Pavol I. Je to srdce pokorné pred Bohom, plné dobroty a láskavosti voči druhým ľuďom, a je to srdce misionára, rozhodného učeníka, ktorý odhodlane kráča s Ježišom Kristom a prináša za to aj obety…
♠
Spomíname si iste na sr. Veroniku Ráckovú, lekárku, rehoľnú sestru z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého, ktorá slúžila na viacerých misijných pôsobiskách, ale najviac v Južnom Sudáne. Napriek občianskej vojne, ktorá tam zúrila, zotrvala na svojom mieste, pretože, ako sa sama vyjadrila, Ježiš tiež zotrval vo svojom poslaní až do konca. „Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, lebo ich milujem.“ Vieme, aké veľké dielo spolu so ostatnými sestrami vykonala: vybudovali nemocnicu, obetavo sa starali o chorých na AIDS, zriadili psychiatrické oddelenie a liečebňu pre infekčné choroby, venovali sa charitatívnej práci s deťmi… Keď raz v máji 2016 odviezla tehotnú matku do pôrodnice, kde prišlo na svet zdravé dieťa, jej auto pri návrate zasiahli vojaci sudánskej armády, ktorí mali paradoxne zaisťovať bezpečnosť civilného obyvateľstva v noci… Zraneniam čoskoro podľahla. Sr. Veronika s radosťou a odvahou niesla svoj kríž a pomáhala ho niesť aj mnohým trpiacim bratom a sestrám. Bola skutočnou učeníčkou Pána Ježiša.
♠
Bratia a sestry, opýtajme sa, čo charakterizuje naše kresťanstvo?
- Spĺňanie určitých formálnych pravidiel? …
- Alebo to je láska, ktorá sa nebojí aj zobrať svoj kríž a nasledovať Ježiša?…
Prosme dnes nášho Majstra: Pane Ježišu, daj nám srdce plné lásky k tebe a k blížnym; srdce misionára, ktorý chce k tebe priviesť aj iných ľudí; a daj nám srdce odvážne, ktoré sa nezľakne ani krížov a prekážok. Veď vieme, že toto je najistejšia cesta k tebe.
Amen.