Kňazi vo farnosti
Duchovní otcovia pôsobiaci vo farnosti Horné Orešany od roku 1397.
Ak máte viac informácií, alebo fotografie zo života a pastorácie duchovných otcov, môžete nám ich zaslať na farnost.horneoresany@abu.sk. Ďakujeme.
1397 | Michal |
1523 | Johannis Presbyter |
1561 – 1562 | Anton – vicearchidiakon Podhorského dekanátu |
1630 | Matúš Hesner |
1634 | Ján Dejtei (Dechtický) |
1647 | Eliáš Tomerič (Tominič) |
1649 | Martin Skalický |
1668 | Martin Maršalek |
21.12.1668 – 1669 | Pavol František Drini (Dréni) |
7.5.1669 – 25.1.1675 | Matúš Imrich Rozári (Rotári) |
28.2.1675 – 1682 | Juraj Matkovič |
31.1.1683 – 1690 | Juraj Lelkeš |
30.12.1690 – 1694 | Mikuáš Solčáni (Kolčáni) |
1694 – 1695 | František Butkovič |
29.11.1695 – 24.10.1719 | Lukáš Anton Hustovič |
8.12.1719 – 21.2.1727 | Imrich Xavér Jozef Bivoléni |
21.2.1727- 13.12.1734 | Anton Baláži |
30.12.1734 – 22.12.1738 | Štefan Runner (Rumer) |
január 1739 – apríl 1751 | Anton Dizán (Daráni) |
1751 – 2.1.1758 | Martin Psurnovský |
2.1.1758 – 20.7.1759 | Samuel František Tamáši |
24.7.1759 – 14.11.1792 | Adam Markovič |
29.11.1792 – december 1812 | Ján Nepomucký Kunst |
8.1.1813 – 30.4.1855 | Martin Pecha |
máj 1855 – 4.7.1855 | Ján Rozbori, administrátor |
5.7.1855 – 22.2.1859 | František Pritzel |
február 1859 – 6.5.1874 | Jozef Fodor |
30.7.1874 – 1902 | Pavol Jedlička, vicearchidiakon |
1902 – 1927 | Jozef Minárik |
1928 – 11.11.1949 | Augustín Vávra |
1949 – 1950 | Jozef Satko |
1950 – 1961 | dr. Jozef Hlavatý |
1962 – 1964 | Otto Školuda |
1964 – 30.8.1967 | Emil Pribyl |
1968 – 1971 | dr. Emil Kamody |
1971 – 1976 | František Bujna |
1977 – 2000 | Matúš Karol Vanček |
1.7.2000 – 2009 | Miloslav Mrva |
2009 – 2015 | Peter Šimko |
2015 – 2021 | Milan Červeňanský |
2021 | Stanislav Vojtko |
Matúš Hesner. 0 tom, že bol farárom v H. Orešanoch, vieme na základe toho, že v dňoch 4. a 5. októbra 1630 sa ako hornoorešiansky farár zúčastnil synody v Trnave, ktorú zvolal ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň.
Ján Dechtický. V r. 1604 bol farárom v Radošinej. V r. 1634 bol farárom v Horných Orešanoch, svedčí o tom kanonická vizitácia Draškoviča z uvedeného roku. V čase vizitátorovej návštevy tam pôsobil už tri mesiace. Na katolícku vieru sa údajne obrátil v Seredi, z čoho možno usudzovať, že predtým bol protestantom. Mal povrchné mravy, ktoré si vraj vštepil v Sedmohradsku. Ako učiteľ pôsobil 7 rokov v Alba lulii. Lepšie hovoril po maďarsky ako po slovensky, preto v H. Orešanoch zavádzal maďarčinu. O jeho ďalších pôsobiskách nevieme.
Eliáš Tomerič (Tominič). V r. 1647 bol farárom v Horných Orešanoch. Po r. 1657 pôsobil ako farár v Blatnom, neskôr ako farár vo Vysokej pri Morave a vo Vištuku.
Pavoi František Drini (Dréni). Narodil sa v Orešanoch, ale L. Némethy neupresňuje, či ide o Horné alebo Dolné Orešany, Ako chovanec seminára sv. Štefana v r. 1656 a 1657 skončil bakalárske a magisterské štúdium filozofie. V tom istom seminári študoval aj teológiu a 16. marca 1656 bol ordinovaný. Od novembra 1667 pôsobil ako farár v Uníne, bol 21. októbra 1668 uvedený na faru do Horných Orešian. Tu pôsobil do r. 1669.
Matúš Imrich Rotári (Rozári). Od r. 1665 bol chovancom generálneho kolégia uhorského kléru. 5. decembra 1667 ako poslucháč teológie na tomto kolégiu získal titul magistra a bakalára teológie. Už 20. 9. 1667 bol ordinovaný. 7. mája 1669 bol uvedený na faru v Horných Orešanoch. Odtiaľto 25. januára 1675 odišiel do Modry, kde bol aktívny až do r. 1679.
Juraj Matkovič. 25. júla bol uvedený na faru v Modrovej. Odtiaľ bol 28. februára 1675 poslaný na faru do H. Orešian, kde bol až do r. 1682.
Juraj Lelkeš. 8. júna 1673 bol uvedený na faru Kovarce, a už v auguste toho istého roku sa stal farárom v Hliníku nad Hronom. Potom sa 14. apríla 1681 stal farárom v Detve. Odtiaľ 30. januára 1683 dostal faru v H. Orešanoch. Napokon od r. 1687 pôsobil na fare v Modre.
Mikuláš Solčáni. Narodil sa v r. 1639. Ako chovanec seminára Štefana sa stal v r. 1663 magistrom teológie. Od 1. mája 1669 pôsobil ako farár v Solčanoch. Od 30. decembra 1690 pôsobil ako farár v H. Orešanoch, kde aj zomrel 15. decembra v r. 1694 o 5. hodine večer, zaopatrený všetkými sviatosťami.
František Butkovič. Bol slovenskej národnosti, chovancom seminára sv. Vojtecha. 14. decembra bol uvedený na faru v Senici. Od augusta r. -1 693 do r. 1695 bol farárom v H. Orešanoch.
Lukáš Hustovič. Narodil sa v r. 1665, teológiu študoval v Pázmaneu vo Viedni. Kňazom bol od r. 1701. Bol to horlivý kazateľ. Kaplánom bol v Hronskom Beňadiku. 4. augusta 1684 sa stal farárom v Šintave, 13. augusta 1686 v Tekovských Nemciach a Tekovskej Breznici. Od mája 1689 pôsobil ako farár v Starej Haliči. Od 20. júla 1691 do 28. novembra 1695 bol farárom Trstíne, od 29. novembra 1695 až do svojej smrti (24. 10. 1719) bol farárom v Horných Orešanoch.
Imrich Xavér Jozef Bivoléni. Horné Orešany boli jeho prvým pôsobiskom pôsobil tu od 8. decembra 1719 do 21. februára 1727, keď‘ odišiel na faru do Chtelnice, vtedy sa stal aj vicearchidiakonom. V Chtelnici pôsobil až do r. 1732. Mal aj doktorát z teológie.
Anton Baláži. Narodil sa v r. 1697, v Pázmaňovom kolégiu študoval 3 roky teológiu. V pastorácii pôsobil od r. 1722. Hovoril po slovensky a po nemecky. 11. októbra 1725 bol uvedený na faru Topoľčianky. Odtiaľ odišiel 21. februára 1727 do H. Orešian, kde ho farníci považovali za vynikajúceho kazateľa. 14. decembra 1734 sa sta I farárom vo Veľkých Levároch, kde sa v r. .1744 postaral o opravu kostola v Malých Levároch. Bol aj vicearchidiakonom tohto dekanátu. Zomrel 1. januára 1749.
Štefan Runher (Rumer). Pochádzal z Hlohovca. Ako chovanec seminára sv. Štefana sa stal v r. 1727 bakalárom, v r. 1728 magistrom filozofie, 6. júla 1733 sa stal farárom vo Veľkých Levároch, odtiaľ prešiel 30. decembra 1734 na faru v H. Orešanoch. Tu pôsobil do 22. decembra 1738. Ďalším jeho pôsobiskom bol Hlohovec, kde aj 31. mája 1739 zomrel na mor.
Anton Dzián (Daráni). Narodil sa v r. 1700, teológiu študoval v Pázmaneu. V r. 1729 bol ordinovaný a 24. septembra toho istého roku bol uvedený na faru v Chorvátskom Grobe. V januári 1739 sa stal farárom v H. Orešanoch.
Martin Psurnovský. Narodil sa v Pšurnoviciach v Trenčianskej stolici v r. 1723, morálnu teológiu študoval v Séčéniho kolégiu. V pastorácii pôsobil od r. 1747, v H. Orešanoch od r. 1751. Predtým pôsobil ako kaplán v Radošovciach, a ako farár vo farnosti Lančár, od 13. novembra 1749 v Lopašove. Vedel po slovensky, V H. Orešanoch slúžil prevažne v slovenskom jazyku, ale často aj v nemeckom. Počas jeho pôsobenia v H. Orešanoch v noci augusta 1752 zhorela fara, škola a 13 domov. Z H. Orešian odišiel 2. januára 1758 na faru do Smoleníc, kde aj 18. októbra 1774 zomrel. Pochovaný je pred vchodom do kostola.
Samuei František Tamáši. Narodil sa v r. 1725 Žiline, v Trenčianskej stolici. V apríli 1746 bol prijatý za chovanca do budinského seminára, kde ukončil štúdium filozofie a morálnej teológie. Bol kaplánom vo Veľkých Kostoľanoch. 14. novembra 1749 sa stal farárom v Lančári. 8. júna 1752 sa stal farárom v Lopašove, kde bol do 2. januára 1758. Jeho nasledujúce pôsobisko boli Horné Orešany, kde sa postaral o začiatok výstavby miestneho farského kostola. 20. júla 1759 sa stal opäť farárom vo V. Kostoľanoch, kde sa pričinil o výstavbu miestnej kaplnky. Zomrel 15. marca 1765 vo veku 40 rokov.
Adam Markovič. Narodil sa v r. 1727 v Liptovskej stolici. Jeho otec sa volal Ján Markovič, matka Eva Matejkovičová. Za klerika ho prijal Jozef Sentilonai, ostrihomský generálny kapitulárny vikár v r. 1753, keď ho poslali do seminára sv. Vojtecha, v ktorom skončil štúdium teológie. Za diakona a presbytera ho ordinoval Pavol Révai, ostrihomský sufragán. 19. 4. 1755 začal pôsobiť ako kaplán v Valženiciach, 3. 2. 1758 sa stal farárom vo Vrbovom. V januári 1758 sa stal farárom v Krajnej, odkiaľ 20. júla 1759 prišiel do farnosti H. Orešany. Zastával úrad vicearchidiakona Smolenického dekanátu. Vedel po slovensky dobre, po maďarsky podpriemerne. Zomrel v H. Orešanoch 14. novembra 1792.
Ján Nepomucký Kunst. Narodil sa 4. júla 1762 v Trnave. Štúdium teológie absolvoval v generálnom seminári na Bratislavskom hrade, kde ho v r. 1787 ukončil. Kaplánom bol v Blumentálskom kostole v Bratislave. Od r. 1791 pôsobil ako farár v Mysleniciach. Odtiaľ 29. novembra 1792 odišiel na faru do Horných Orešian. Tu údajne začal písať históriu tejto farnosti. Začiatkom r. 1812 ochorel. Od decembra r. 1812 bol na odpočinku v Trnave, kde 6. februára 1813 zomrel.
Martin Pecha. Narodil sa 5. apríla 1780 v Nitrianskej stolici, hovoril po slovensky a po nemecky. Teologické a filozofické štúdiá absolvoval v mariánskom seminári v Trnave v r. 1808. 22. augusta 1808 bol ordinovaný za presbytera biskupom Mikulášom Rauscherom. Poslaný bol za kaplána do Častej, kde bol jeden rok a 7 mesiacov. Potom bol povýšený za administrátora v Suchej, kde bol tiež jeden rok a 9 mesiacov až do r. 1812. 8. januára 1813 bol vymenovaný za farára v Horných Orešanoch. 24. marca 1852 bol povýšený na vicearchidiakona Smolenického dekanátu. Zomrel 30. apríla 1855.
Ján Rozbori. Narodil sa 31. mája 1823 v Gbeloch. Filozofické a teologické štúdiá ukončil v Trnave, ordinovaný bol 12. 12. 1848. Jeden rok robil kaplána v Suchej nad Parnou, v r. 1855 sa stal farárom v Chorvátskom Grobe. Od 16. marca 1879 bol nominovaný, od 1. januára 1880 uvedený na faru v Báhoni. Od r. 1893 bol vicearchidiakonom Pezinského dekanátu.
František Pritzel. Narodil sa 12. marca 1821 v Majcichove. Filozofické a teologické štúdiá absolvoval v Trnave. 30. júna 1845 bol ordinovaný, potom pôsobil ako kaplán v Kostolnej Gale, od r. 1855 ako administrátor v Uníne. Po šiestich mesiacoch dostal faru v Horných Orešanoch, ktorú zaujal 5. júla 1855. Z H. Orešian odišiel 22. februára 1859 do Čataja, kde 29.9. 1885 zomrel.
Jozef Fodor. Narodil sa 16. marca 1825 v Koši v Nitrianskej stolici. Teológiu a filozofiu začal študovať v Trnave, skončil v Ostrihome. Ordinovaný bol 19. 6. 1853, potom vykonával funkciu kaplána v Smoleniciach. V r. 1859 sa stal farárom v Mysleniciach.
Vo februári 1859 sa stal farárom v H. Orešanoch. Tu sa postaral o opravu farského kostola a dokončenie kostolnej veže. Za jeho spravovania farnosti hornoorešiansky kostol slávnostne posvätil samotný ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský. J. Fodor mal celý život slabšie zdravie, zomrel 6. mája 1874 v H. Orešanoch.
Pavol Jedlička. Narodil sa 14. januára 1844 v Dolnom Lopašove. Štúdium filozofie absolvoval v Trnave, teológie v Ostrihome. Ordinovaný bol 25. júla 1866, potom pôsobil v Častej, od 9. 12. 1868 v Budíne. Od 17. 6. 1870 pôsobil ako farár v Štefanovej, od 30. júla 1874 ako farár v Horných Orešanoch. 3. mája 1882 sa stal vicearchidiakonom Smolenického dekanátu, v r. 1902 ostrihomským kanonikom, v r. 1908 nitrianskym archicliakonom. V r. 1902 až 1916 pôsobil ako trnavský arcibiskupský vikár, v r. 1908 – 1916 zároveň aj ako rektor trnavského mariánskeho seminára. Je autorom rozsiahleho diela Malokarpatské pamiatky (Kiskárpáti emlékek.,11.).
Jozef Minárik. Narodil sa 11. júla 1872 v Klčovanoch. Ordinovaný bol 26. júna 1898 v Ostrihome. Ako kaplán pôsobil v r. 1899 – 1900 v Chtelnici, v r. 1900 – 1901 v Dechticiach, v r. 1901 1902 v H. Orešanoch, kde sa stal aj správcom farnosti. Neskôr sa stal sekretárom, v r. 1928 – 1935 bol vicerektorom trnavského seminára. Od r. 1931 bol trnavským kanonikom, od r. 1936 najvyšším školským inšpektorom, od r. 1948 apoštolským protonotárom. Zomrel 30. marca 1959 ako 87-ročný, v 61. roku kňazstva.
Augustín Vávra. Narodil sa 11. 8. 1880 v Chropove, ordinovaný bol v Ostrihome 24. júna 1907. Pôsobil ako kaplán v Marianke, Chtelnici, D. Orešanoch, V. Kostoľanoch a Naháči. Od r. 1908 pôsobil v Naháči ako farár a od r. 1909 ako farár v Dobrej Vode. V r. 1928 až 1949 pôsobil ako správca farnosti Horné Orešany. Zomrel 11. novembra 1949 v Horných Orešanoch, kde bol aj 13. novembra 1949 pochovaný.
Jozef Satko. Narodil sa 25. októbra 1892 v Mysleniciach.
Ordinovaný bol v Ostrihome 16. mája 1915. Od r. 1917 pôsobil
vo Vrábľoch, od r. 1919 v Horných Vašardiciach (Horné Trhovište) . Po r. 1934 pôsobil v Uníne, v r. 1938 – 1949 v Dolných Orešanoch, a od r. 1949 spravoval farnosť Horné Orešany. Zomrel 29. marca 1965 v 50. roku kňazstva.
ThDr. Jozef Hlavatý. Narodil sa I. apríla 1898 v Šali. Po návrate z talianskeho frontu začal študovať teológiu v Trnave, štúdiá dokončil v Nitre, kde bol 22,júna 1922 vysvätený biskupom dr. Karolom Kmeťkom. Ako kaplán pôsobil v Bratislave Novom Meste a v Šúrovciach. Od r. 1931 bol riaditeľom sirotinca Ochrana Márie v Bratislave. V r. 1932 pôsobil ako profesor náboženstva na gymnáziu v Bratislave, v r. 1933 sa stal kaplánom a administrátorom farnosti Bratislava Sv. Alžbeta. V r. 1938 bol vymenovaný za inšpektora cirkevných ľudových škôl a v r. 1939 za biskupského komisára pre katechetiku ľudového školstva. V r. 1942-43 študoval na Pápežskom inštitúte hudby v Ríme. Po návrate prednášal externe hudbu na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, vtedy sa stal aj administrátorom v H. Orešanoch. Od 1. mája 1946 do 1. októbra 1946 bol farárom v Trstíne, odkiaľ odišiel na faru do Trnovca nad Váhom, kde pôsobil do januára 1950. Od 1. februára 1950 do r. 1961 pôsobil opäť v H. Orešanoch, tentoraz ako farár. Zomrel 6. mája 1966 v Šali, kde je aj pochovaný.
Otto Školuda. Narodil sa 2. septembra 1926 v Špačinciach. Za kňaza bol vysvätený apoštolským administrátorom, biskupom dr. Ambrózom Lazíkom 18. októbra 1951. Po vysviacke kaplánoval v Krakovanoch, od r. 1952 v Bratislave, Holíči a Ziatých Moravciach. Od r. 1961 bol kaplánom v Dóme sv. Mikuláša v Trnave. Ako farár začal pôsobiť od r. 1962 v Horných Orešanoch, nasledovali farnosti Ludanice a Veľké Leváre. Od 1. júla 1983 do svojej smrti (15. 8. 1997) pôsobil ako farár v Trstíne.
Emil Pribyl. Pribyl Emil, nar. 6. januára 1923 v Kuklove, otec Ladislav, matka Adela, rod. Čelustková. Rímskokatolícku ľudovú školu v Kuklove navštevoval v rokoch 1929 – 1934, následne pokračoval v štúdiu na Československom reálnom gymnáziu v Skalici (1934 – 1939). Stredoškolské štúdiá ukončil na Slovenskom štátnom reálnom gymnáziu v Trnave v roku 1942. Po úspešnom absolvovaní teológie bol 22. júna 1947 v Bratislave biskupom Michalom Buzalkom vysvätený za kňaza.
Kaplánoval vo Veľkých Ludinciach, Banskej Štiavnici a vo Farnosti sv. Mikuláša v Trnave. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1951 – 1954 kaplánoval v Stupave (máj 1954 – máj 1955), kde bol neskôr ustanovený za duchovného správcu (1955 – 1959). Ľudí si získal svojou veselou, milou a dobrosrdečnou povahou. Tohto urasteného, vysokého a charizmatického farára milovali mladí i starí. Veriaci zo Stupavy, Mástu a Borinky napriek neľahkým 50. rokom v hojnom počte navštevovali bohoslužby.
V rokoch 1959 – 1964 pôsobil v Ludaniciach, kde tiež zanechal hlbokú brázdu k pozdvihnutiu náboženského života v farnosti. Na Kostole sv. Anny a Jakuba vo vtedajšej ludanickej filiálke mu vďační veriaci umiestnili pamätnú tabuľu.
Jeho poslednou farnosťou boli Horné Orešany, kde 30. augusta 1967 zomrel a je tam aj pochovaný.
ThDr. Emil Kamody. Narodil sa 19. 6. 1914 v H. Hámroch. Ordinovaný bol dňa 16. 6. 1940. V r. 1940 – 1941 bol kaplánom v Dolnej Strede, v r. 1941 – 1942 kaplánom v Pezinku. Od r. 1942 pôsobil v Novom Meste nad Váhom najprv ako kaplán, neskôr ako správca farnosti. V r. 1944 sa stal doktorom teológie. V r. 1953 sa stal správcom farnosti Buková, po r. 1968 správcom farnosti Horné Orešany, v r. 1971 1978 farárom v Meleku. V Lúčnici nad Žitavou bol správcom farnosti v r. 1978 až 1982, keď‘ bol penzionovaný v Pezinku. Zomrel 9. septembra 1988 v 49. roku kňazstva.
František Bujna. Narodil sa 24. 10. 1910 v Bystričanoch. Po skončení teologických štúdií bol 29. júna 1936 vysvätený za kňaza. V rokoch 1968-1971 pôsobil v Kolte v okrese Nové Zámky a od r. 1971 pôsobil ako správca farnosti Horné Orešany v trnavskom okrese. Ku koncu života bol na odpočinku v Beckove. Zomrel 17. januára 1983 ako 73-ročný, v 47. roku kňazstva.
Matúš Karol Vanček. Narodil sa 20. mája 1927 vo Vinosadoch. Po skončení stredoškolského štúdia vstúpil do rehole kapucínov.
Po „barbarskej“ noci v r. 1950 odišiel spolu s mladšími kapucínmi pracovať na priehradu mládeže, odtiaľ do PTP. Potom pracoval vo vinárskych závodoch a popri tom študoval teológiu. Z tohto dôvodu ho vtedajšie štátne orgány zaistili a v r. 1961 bol odsúdený na 7 rokov nepodmienečne za podvracanie republiky. Výkon trestu prebiehal vo Valdiciach, kde sa dostal do spoločnosti ďalších väzňov – kňazov. Tu si tajne dopĺňal teologické vedomosti a 15. mája 1962 ho spoluväzeň, biskup Ján Chrizostom kardinál Korec tajne vysvätil za kňaza. Neskôr bol M. K. Vanček prepustený na podmienku a vrátil sa do vinárskych závodov.
Do pastorácie vstúpil v r. 1968 ako kaplán v Šoporni, v r. 1969 v Topoľčanoch, v r. 1971 v Bratislave. Ako admininstrátor pôsobil od r. 1974 v Brodskom, od r. 1975 v Senici a v r. 1977 až 2000 v Horných Orešanoch. Od r. 2000 bol na odpočinku v Pezinku, kde 25. marca 2004 zomrel vo veku 77 rokov. Pohreb sa konal dňa 31. marca 2004 v Pezinku.
Miloslav Mrva. Narodil sa 18. decembra 1936 v Šúrovciach, ordinovaný bol 22.6. 1969. Ako kaplán pôsobil od r. 1969 v Šuranoch, od r. 1970 v Piešťanoch, v r. 1971 v Leviciach a Vrbovom, od r. 1973 v Hlohovci. Ako administrátor pôsobil r. 1974 až 1977 v Dolných Orešanoch. Dekanom a administrátorom v Smoleniciach sa stal v r. 1977. Po r. 1994 bol špirituálom kňazského seminára v Bratislave.
Od 1. júla 2000 bol dekrétom č. 1896/2000 Bratislavsko-trnavského Arcibiskupského úradu menovaný za farára v Horných Orešanoch. Do úradu bol slávnostne uvedený dňa 1. júla 2000. V roku 2009 odišiel do dôchodku.
Za honorárneho dekana bol menovaný 1. júla 2010 trnavským arcibiskupom Mons. Róbertom Bezákom CSsR. Svätý Otec František ho 7. januára 2017 menoval za kaplána Jeho Svätosti. Počas dôchodkového obdobia pôsobil ešte ako výpomocný duchovný vo farnosti Hlohovec. Zomrel v Nitre, 10. januára 2021. V roku 2020 bolo Mons. Mrvovi udelené čestné občianstvo obce Horné Orešany.