Matúš Karol Vanček

Svedkovia našich čias – Trpeli za vieru
/Malokarpatský posol, november, 2018/

Minulý rok sme si pripomenuli nedožité 90 – narodeniny P. Matúša Karola Vančeka OFMCap, ktorý pôsobil v našej farnosti 23 rokov. Narodil sa 20. mája 1927 vo Vinosadoch pri Pezinku vo vinohradníckej rodine. Po krátkom pobyte v kláštore petrínov v Bruntáli, Karol Vanček 20. januára 1949 vstúpil do noviciátu menších bratov kapucínov v Pezinku vďaka duchovnému vedeniu zo strany kapucína P. Angelusa Senášiho. O rok nato nastúpil na filozofické štúdiá do Bratislavy, odkiaľ ho počas „barbarskej noci“ z 3. na 4. mája 1950 vyviezli do centralizačného kláštora v Kostolnej, neskôr na stavbu Priehrady mládeže. V septembri ho povolali do PTP /pomocných technických práporov/ v Svatej Dobrotivej, Strašiciach, Kladne a v Jinoniciach, odkiaľ bol 31. decembra 1953 prepustený do civilu. Vykonával stavebné práce, neskôr sa zamestnal v Štatistickom vydavateľstve tlačív a vo Vinárskych závodoch. No i tak naďalej udržiaval kontakty so spolubratmi a pokračoval v rehoľnom živote. Dňa 4. októbra 1954 zložil večné sľuby. Preto bol 26. apríla 1961 zatknutý a vyšetrovaný ŠTB v Bratislave na povestnej „Februárke.“ V dňoch 25. 7. – 1.8. 1961 ho odsúdili na 6,5 roka väzenia v procese s kapucínmi pod názvom Vojtech Rajner a spol. za podvracanie republiky. P. Matúš sa proti rozsudku odvolal, ale najvyšší súd v Prahe trest nezmenil. Výkon trestu prežil vo väznici Valdice v neľudských podmienkach. Tu spolu s inými kňazmi brúsil sklo na lustre a korálky, pričom sa prach usadzoval na pľúcach. Tu si P. Matúš tajne dopĺňal teologické vedomosti a 15. mája 1962 na odpočívadle v strede schodov prijal kňazskú vysviacku z rúk spoluväzňa biskupa Jána Korca SJ. Na druhý deň vo väzení celebroval primičnú svätú omšu za asistencie Jána Korca. Súhlas k vysviacke udelil jeho predstavený, tiež uväznený, P. Vojtech Rajner. Vysviacke predchádzalo tajné teologické štúdium pod vedením uväznených profesorov Ladislava Hanusa, Josefa Zvěřinu, Ota Mádra, Jána Diešku, Jána Bártu a ďalších. Vytúžené kňazstvo dosiahol tak paradoxne až vo väzení vďaka uväzneným osobnostiam.

Neskôr 19. januára 1964 Karola Vančeka prepustili na slobodu na podmienku. Vrátil sa do Vinárskych závodov a tajne sa venoval pastorácii vysokoškolákov a tajne sa stretával i so spolubratmi. Do pastorácie sa smel vrátiť až 15. októbra 1968. Pôsobil ako kaplán v Šoporni /1968/, V Topoľčanoch /1969/, V Bratislave – Najsv. Trojica /1971/. Od roku 1974 P. Matuš pôsobil ako administrátor v Brodskom, v roku 1975 v Senici a od roku 1977 v našej farnosti, kde pracoval 23 rokov pre spásu duší hornoorešancov. Z jeho aktivít spomeňme aspoň niektoré: nové obrazy na oltároch, nové lavice v lodi kostola, rekonštrukcia starej fary, vybudovanie elektrického kúrenia v kostole, vymaľovanie interiéru kostola, obnova strechy a veže kostola, plynofikácia starej fary…. Ušetril značnú časť peňazí na stavbu novej fary, ktorú už zo zdravotných dôvodov nemohol uskutočniť. Pád komunizmu v roku 1989 prijal v očakávaní, že všetci veriaci budú môcť žiť svoju vieru slobodne a nikto sa už nebude báť vyšetrovania a následného väzenia. Rád pozýval na výpomoc pred veľkými cirkevnými sviatkami Antona Srholca SDB z Bratislavy. Bývalí neprávom odsúdení väzni spomínali na neľudské podmienky v Jachymove a Valdiciach. P. Matúš s podlomeným zdravím odišiel z našej farnosti v marci 2000.

Ďalšie roky prežíval v charitnom domove v Pezinku medzi spolubratmi a obklopený starostlivosťou sestier vincentiek.  Posledný krát sme ho mohli pozdraviť pri posviacke novej farskej budovy dňa 31. augusta 2003. P. Matúš Karol Vanček zomrel na sviatok  Zvestovania Pána, 25. marca 2004 v charitnom domove v Pezinku, v 77. roku života, 42. roku kňazstva a 55. roku rehoľného života. Zádušnú sv. omšu a pohrebné obrady vykonal pomocný biskup vtedajšej Bratislavsko – trnavskej arcidiecézy Mons. Dominik Tóth, dňa 31. marca 2004 v Pezinku.

Mária Nováková