Hody… slávnosť Mena Panny Márie

Na deň 12. septembra sa už po niekoľko storočí slávi sviatok Mena Panny Márie. V našej farnosti si v tento deň pripomíname titul nášho farského kostola, teda slávime „hody“.

„Hody“… už na prvé počutie v nás toto slovo vyvoláva predstavu  milého spoločenstva; stretávanie sa rodín a priateľov; hojnosť dobrôt na stole, ktoré podčiarkujú sviatočné chvíle; pohodu a radosť; vypnutie zo všednosti pracovných  dní…

Ale „hody“ v prvom rade poukazujú na hojnosť duchovných darov, ktoré počas tohto sviatku môžeme prijímať. Veď ide o výsostne náboženský sviatok, aj keď si ho pripomínajú i neveriaci.

Čo nás teda núti tešiť sa a radovať a hodovať  na tento sviatok?

Je to v prvom rade vďačnosť za dar chrámu sv. Mikuláša, ktorí naši predkovia s veľkými obetami postavili koncom 18. storočia. Ale sme vďační aj za dar titulu (patrocínia) nášho chrámu, ktorý bol v r. 1844 pozmenený na Kostol Mena Panny Márie. A preto v tento deň zvlášť ďakujme Bohu za nebeskú Matku Pannu Máriu, ktorú si naši predkovia vybrali za svoju patrónku v dôvere, že ich bude chrániť a viesť po ceste spásy.

• Meno „Mária“ pochádza z hebrejského Miram alebo egyptského Meri-jam. Jeho význam nie je celkom jednoznačný a ani všetci biblisti a jazykovedci sa na ňom nezhodnú. Možno ho preložiť ako „kvapka mora, hviezda morská, pani, krásna; alebo aj horkosť, trpkosť“… Najčastejšie sa však prekladá ako „Bohom milovaná“, „Obľúbená u Boha“. V Biblii sa toto meno prvýkrát objavuje v Knihe Exodus; veď Mojžišova sestra – prorokyňa sa volala Miriam (Ex 15 n.).
  V evanjeliách sa vyskytuje pomerne často. Okrem Panny Márie nosila toto meno Mária Magdaléna, Mária Kleopasova, Mária z Betánie a iné. A v kresťanskej ére patrí meno Mária medzi najrozšírenejšie na svete. Odkazuje na veľkú úctu k Ježišovej Matke.
  Podobne je tomu aj v Horných Orešanoch. Márie, Marienky, Majky, Marušky žijú u nás asi v každej rodine. Buďme vďační za tento odkaz našich predkov, ktorý má mocnú výpovednú hodnotu: veď ak si uctievame Pannu Máriu, vyznávame tým aj vieru v jej Syna Ježiša Krista a kresťanské hodnoty – vieru, pokoru, dobrotu, láskavosť, rodinnosť, čistotu, obetavosť, zmysel pre službu…

• Ako vznikol sviatok Mena Panny Márie, to asi väčšina z nás vie. Jeho počiatky spadajú do r. 1513, kedy španielska diecéza Cuenca dostala dovolenie sláviť sviatok na počesť svätého mena Panny Márie. Avšak príležitosťou na ustanovenie sviatku Mena Panny Márie pre celú Cirkev bola až Bitka pri Viedni 12. septembra 1683, kedy spojené kresťanské vojská uštedrili drvivú porážku osmanskej armáde, takže Turci po nej postupne začali opúšťať Európu. Týmto víťazstvom sa ukončila expanzia Osmanskej ríše  v kresťanskej Európe, ktorá trvala od 14./15. storočia.
  Hlavným hrdinom Bitky pri Viedni bol poľský kráľ Ján III. Sobieski. Pred začiatkom ťaženia navštívil poľskú národnú svätyňu Panny Márie v Čenstochovej, kde sa s dôverou dlho modlil pred milostivým obrazom Čiernej Madony. Prijal sviatosti a potom tiahol s 30-tisícovou armádou k obliehanej Viedni, kde sa spojil s vojskami ďalších kresťanských vojvodcov. Rozhodujúca bitka sa odohrala 12. septembra. Pred jej začiatkom sa vojaci zúčastnili na sv. omši a bojovali pod vojnovými zástavami s menom Panny Márie.
  Na pamiatku tohto veľkého víťazstva nad tureckou presilou pápež Inocent XI. už nasledujúci rok ustanovil sviatok Mena Panny Márie pre celú Cirkev, najprv sa slávil v oktáve Narodenia Panny Márie; potom od Pia X. sa tento sviatok slávi vo výročitý deň oslobodenia Viedne, t. j. 12. septembra.

• Bernard z Clairvaux (1090 – 1153) mal vo veľkej úcte Meno Panny Márie. Takto rozjímal nad slovami evanjelia „A meno Panny bolo Mária“ (Lk 1, 27):
  „Chceme niečo povedať aj o tomto mene, ktoré v preklade znamená Hviezda morská a veľmi priliehavo pristane panenskej matke. Ona je tá vznešená hviezda, ktorá vyšla z Jakuba, a jej lúč osvecuje celý svet a jej jas sa skvie na nebesiach, preniká do hlbín a rozjasňuje celú zem. Ale ona rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená sa trbliece svojimi zásluhami a osvetľuje nás svojím príkladom. Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchríc a búrok, než kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu.  V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista hovorí: A meno Panny bolo Mária.“

• Jedným z najväčších ctiteľov Panny Márie bol sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu (1673 – 1716). Za svoj krátky život napísal množstvo náboženských spisov. Tie boli v roku 1789 počas francúzskej revolúcie starostlivo uschované pred drancovaním. Až v roku 1846 sa našiel rukopis jeho hlavného diela O pravej úcte k Panne Márii. Ide o najvýznamnejšiu knihu mariánskej spirituality. Dočkala sa viac ako 300 vydaní a bola preložená do 20 jazykov. Toto dielo sv. Ľudovít nazval aj Príprava na vládu Ježiša Krista, aby ukázal, že pravá úcta k Panne Márii je najistejšou cestou k  Bohu. Náuka sv. Ľudovíta o mariánskej úcte je totiž kristocentrická, teda nie je to len samoúčelná chvála Panny Márie, ale jej centrom je Kristus, Boh. Sv. Ľudovít pochopil, že pravá úcta k Panne Márii musí vždy viesť „cez Máriu k Bohu. Sám o tom píše:
  „Nikdy nemôžeš myslieť na Máriu, aby Mária za teba zasa nemyslela na Boha. Nikdy nechváliš alebo neuctievaš Máriu, aby Mária nechválila a neuctievala Boha. Mária sa celá vzťahuje k Nemu a môžeme ju nazývať spojnicou k Bohu alebo ozvenou Boha, ktorá hovorí a opakuje jedine Jeho. Ak povieš: „Mária,“ ona povie: „Boh.“ Svätá Alžbeta chválila Máriu a nazývala ju blahoslavenou za to, že uverila. Mária, verná ozvena Božia, zaspievala: „Velebí duša moja Pána“ (Lk 1, 46). Čo urobila Mária vtedy, robí po všetky dni. Ak ju teda chválime, milujeme, uctievame, alebo dávame jej niečo,  tak vtedy je chválený, milovaný a oslavovaný Boh. Dávame to Bohu skrze Máriu a v Márii.“

• Svätý Otec Ján Pavol II. sa takto zdôveril André Frossardovi: „Kniha O pravej úcte k Panne Márii ma priviedla k vážnemu obráteniu v mojom živote… úcta k Matke Kristovej, ktorú som si v detstve a v mladosti uchovával, si našla nové miesto na úctu, ktorá vychádzala z mojej najhlbšej viery“.
  Dôležitou črtou osobnej spirituality sv. Jána Pavla II. bola úprimná oddanosť Duchu Svätému a jeho neveste Panne Márii. Jeho vzťah s Božou Matkou bol obzvlášť hlboký a živý aj preto, že ako 9-ročný prišiel o svoju pozemskú matku a odvtedy sa zveril tej nebeskej. Tento vzťah prežíval  s nežnosťou dieťaťa, ktoré sa odovzdáva do náručia matky, a zároveň s mužnosťou rytiera vždy pripraveného načúvať príkazom svojej Panej: ,,Urobte všetko, čo vám povie!“ Úplnú odovzdanosť Márii vyjadril aj svojím biskupským a pápežským heslom „Totus tuus“, ktoré odhaľovalo jeho tajomstvo dívať sa na svet očami Božej Matky. S Máriou začínal, s Máriou prežíval a s Máriou aj končil všetky svoje diela.
  Keď po atentáte padal ranený do rúk svojho tajomníka Mons. Dziwisza,  iba ticho opakoval: „Mária, Matka moja, Mária, Matka moja…“
  Vieme o Jánovi Pavlovi II., že miloval modlitbu ruženca a denne sa ho modlil celý. Napísal aj apoštolský list Rosarium Virginis Mariae, v ktorom vysvetľuje hĺbku modlitby posvätného ruženca a vkladá do neho aj nový ruženec svetla. Na mnohých fotkách vidíme svätého pápeža  s ružencom v ruke. Jeho životné motto „Totus tuus“ odráža odovzdanosť Panne Márii a jej Synovi Ježišovi. A toto „Totus tuus, Maria“  má čo povedať aj nám v dnešnej dobe…

Nech nám teda naše hody v Horných Orešanoch  prinesú nielen hojnosť pozemských darov,
ale najmä duchovné obohatenie podľa vzoru a na príhovor našej Matky Panny Márie!