Homília na 7. cezročnú nedeľu 20.02.2022
(Lk 6, 27-38)
Milosrdenstvo prijímať aj rozdávať
Pápež František raz vyrozprával svoju skúsenosť z pastorácie. Keď bol biskupom v Buenos Aires, spovedal v jednom kostole. Po niekoľkých hodinách musel odísť birmovať do inej farnosti. Ako vychádzal zo spovednice, prosila ho o spoveď staršia žena. Vysvetlil jej, že sa veľmi ponáhľa a len tak mimochodom jej s úsmevom povedal: „Abuella (tak sa oslovovali staršie ženy), veď vy iste nemáte žiadne ťažké hriechy, môžete tú spoveď odložiť.“
Žena však vážne odvetila: „Ja že nemám hriechy? Všetci sme hriešni a veľmi potrebujeme Božie odpustenie. Bez neho nedokážeme milovať ani Boha, ani ľudí, bez neho sme stratení…“
Biskup Bergolio kráčal ulicami a uvažoval: „Táto žena neštudovala teológiu, ale aj bez toho pochopila podstatu Božieho milosrdenstva.“
♠
Milí bratia a sestry, na 7. nedeľu v cezročnom období sv. Lukáš zachytáva slová Pána Ježiša, ktorými nám dáva lekciu o tom, ako sa máme stať milosrdnými, odpúšťajúcimi a láskaví ku každému – aj k nepriateľovi.
Zdá sa, že Ježiš chce touto rečou „dovysvetľovať“ blahoslavenstvá, o ktorých sme čítali minulú nedeľu. Text je veľmi náročný. Hovorí, že Ježišov učeník sa musí rozhodnúť, či bude žiť štýlom sveta, alebo štýlom, aký nám ponúka Ježiš.
Jasne vidíme, že v súčasnom svete vládne skôr pomsta, neprajnosť, nenávisť… človek dneška nemá zľutovanie s nikým. Jeho bohom sú peniaze, jedlo, mať sa dobre, užívať si… Ale takýto človek nemôže byť „makarios“, teda „blahoslavený, šťastný“.
Ježiš ponúka svoj vlastný štýl života: odpúšťať, milovať nepriateľov, dobre robiť všetkým, rozdávať sa. A my sa pýtame – prečo ?
Prečo, Pane? Veď to je ťažký štýl života! Je to proti ľudskej prirodzenosti…
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Ježiš nám naznačuje, že to dokážeme vtedy, ak si uvedomíme svoj hriech a svoju zadlženosť voči Bohu.
- Prvý a veľmi dôležitý vnútorný argument našej lásky k nepriateľom je – uvedomovať si svoj hriech a svoju zadlženosť pred Bohom.
Dokumentuje to aj príbeh z prvého čítania, kde sme počuli o konflikte medzi kráľom Saulom a Dávidom. Saul žiarlil na Dávida, ba nenávidel ho a chcel ho zabiť, lebo ho považoval za rivala
a nepriateľa. Ďalej sme v tomto dramatickom rozprávaní počúvali, že Dávid sa raz v noci dostal do vozovej hradby, kde spal Saul a jeho strážcovia. Dávid mohol kráľa zabiť, no neurobil to. Veď si bol vedomý svojej zadlženosti voči Bohu, a preto nesiahol na život Pánovho pomazaného. Odpustil mu a bol k nemu žičlivý…
- Druhý argument: pochopiť veľkosť Božej lásky, dobroty, milosrdenstva, Božej starostlivosti.
Toto vidíme u apoštola Pavla, ktorý spočiatku zabíjal Pánových učeníkov, a keď pred Damaskom spadol z koňa a Ježiš mu zmenil srdce, desať rokov sa pripravoval na svoj apoštolát. On spoznal Ježišovu lásku a milosrdenstvo, a preto mu to chce splácať apoštolátom…. V Druhom liste Korinťanom Pavol píše, koľkí ho nenávideli! Koľko utrpenia prežil od Židov, od pohanov, ba aj od kresťanov. Ale napriek tomu nadšene hovorí: Mne žiť je Kristus a zomrieť – zisk. Odpúšťam všetkým…
- Ďalším argumentom je pohľad do budúcnosti, na večnosť. Iste máme aj my skúsenosť s odpúšťajúcou láskou. Možno sme odpustili niekomu, kto nám veľmi ublížil… Alebo naopak – nám odpustil niekto, koho sme urazili my… Snáď sme sa stretli s milosrdenstvom a dobrotou srdca aj voči tým, čo nemajú radi druhých alebo im ubližujú…..
Takéto konanie je svedectvom o evanjeliu Ježiša Krista, ktoré nás pripravuje na odmenu vo večnosti.
♠
Milí bratia a sestry, sú situácie v našom živote, ktoré sú naozaj napäté a najradšej by sme na ne zabudli. Vtedy sa nám zdá nemožné milovať iných, najmä tých, čo nám ublížili.
A predsa – kto má ochotu srdca, ten to postupne dokáže. Tak, ako to dokázal aj tento veriaci muž, nazvime ho Peter.
Peter a Viera žili v tzv. normálnom manželstve. Boli sobášení v kostole, prijali a vychovávali tri deti, pomerne pravidelne chodili do kostola, deti dali na hodiny náboženstva. Doma sa všetci spolu modlili len na veľké sviatky alebo ak prišla na návštevu babka. Život im plynul všedne. Keď Viera po niekoľkých rokoch materskej dovolenky išla znovu do zamestnania, zoznámila sa tam s novým kolegom. Zamilovali sa do seba a sotva po roku sa Viera s Petrom rozviedla. Peter to znášal veľmi ťažko. Prehodnocoval svoj život a pochopil, že Boh nemal v ich rodine prvé miesto, preto sa ich manželstvo rozpadlo. Nemohol však nič robiť, len sa modliť… Prešiel dlhší čas. Raz mu jeden priateľ z kostola povedal: „Stretol som Vieru v nemocnici. Vyzerá veľmi zle. Myslím, že je vážne chorá.“ Peter pokrčil plecami: „Dúfam, že nový manžel jej bude oporou.“ – Priateľ pokračoval: „To sotva. Dozvedel som sa, že ju nedávno opustil. Nechcel by si ju navštíviť?“ Peter bojoval sám so sebou. Po niekoľkých týždňoch sa mu donieslo, že Viera je hospitalizovaná na onkológii. Rozhodol sa ju navštíviť. Postupne jej čoraz viac pomáhal. Keď ju prepustili z nemocnice, vzal si ju k sebe. Obetavo sa o ňu staral niekoľko mesiacov – až do jej smrti. Vieru to veľmi dojímalo a prosila ho o odpustenie. Nebolo ľahké odpustiť jej, ale Peter pochopil svoj podiel viny na rozpade manželstva a aj on prosil o odpustenie… Pochopil aj to, že Viera čoskoro predstúpi pred Boha. Dôvera v Božie milosrdenstvo
a pohľad na večnosť mu tiež menili srdce.
Posledné týždne Vierinho života boli veľmi náročné, ale ako to Peter neskôr s odstupom času zhodnotil: „Vrátili sme sa k Bohu a aj k sebe navzájom. Náš vzťah v bolesti dorástol do pravej lásky, plnej odpustenia, služby a dôvery.“
Dnes sa končí Národný týždeň manželstva. Modlili sme sa v tomto čase viacej za manželov, aby dokázali mať takéto dobré srdcia, aby dokázali podržať manželského partnera, príp. mu odpustiť a dať mu aj druhú šancu… a zápasiť aj v bežnej komunikácii o nový štýl manželského života…
Božie slovo z dnešnej nedele chce k tomu pomôcť manželom, ale aj nám ostatným.
Bratia a sestry, máme týždeň pred sebou. Ak sme pochopili toto slovo, skúsme ho v nasledujúcich dňoch prežívať aj v našich rodinných, priateľských či kolegiálnych vzťahoch.
o. Stanislav Vojtko
Ilustračné foto: akad. mal. Ladislav Záborský