Homília na slávnosť Mena Panny Márie a posviacky chrámu v Horných Orešanoch 11. 09. 2022
Nedeľa 11.09.2022
Pri istej príležitosti pápež František povedal, že súčasný človek veľmi často pristupuje k svojim problémom – osobným, rodinným, cirkevným aj spoločenským – tromi spôsobmi:
Po prvé: vracia sa do svojej minulosti, ponára sa do akejsi tradície, priviera oči pred prítomnosťou. To ho však izoluje od skutočného sveta a jeho problémy sa neriešia.
Po druhé: snaží sa pozerať na svoje ťažkosti s prehnaným optimizmom; ale ani tento prístup nič nerieši, iba vzbudzuje v človeku falošné nádeje – a problém rastie, nabaľuje sa ako snehová guľa.
A po tretie: človek rezignuje a stráca nádej…
Svätý Otec na to reagoval veľmi triezvo a realisticky: ani jeden z týchto postojov nemôže pomôcť súčasnému človekovi riešiť jeho problémy, častokrát veľmi veľké.
Ale čo mu môže pomôcť? Pápežova odpoveď je jasná: prijať s otvoreným srdcom Božie milosrdenstvo, ktoré sa prejavuje Božou dobrotou, starostlivosťou a vernosťou.
♠
Prečo takto začínam našu spoločnú úvahu dnes, kedy si pripomíname výročie posviacky nášho farského chrámu?
Zalistujme si v histórii a uvidíme, že aj naši predkovia prežívali mnohé existenčné problémy vo svojich rodinách, v Cirkvi, v spoločnosti. V 18. storočí bol v našej obci schátralý kostol sv. Mikuláša asi zo 14. stor., preto gróf Juraj Erdődy začal v roku 1758 stavať nový kostol. Podľa historických dokumentov bol kostol v roku 1782 už dokončený. Tiež bol zasvätený sv. Mikulášovi.
No v roku 1844 kostol prestavali a naši predkovia zmenili aj jeho patrocínium – zasvätili ho Menu Panny Márie. V roku 1859 bola dokončená aj naša vysoká impozantná veža. A v roku 1861 kostol slávnostne vysvätil ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský. Bola to nevídaná slávnosť…
Bratia a sestry, povedzme, či nevidíme aj za týmto budovaním nášho chrámu prejav Božej dobroty a milosrdenstva? Veď iba vďaka nemu mohli mať naši predkovi dostatok odvahy a sily pustiť sa do náročnej stavby nového kostola a neskôr do jeho prestavby. Vďaka Božiemu milosrdenstvu sa rozhodli premenovať ho na kostol Mena Panny Márie. Prečo si vybrali tento titul? – Iste poznali históriu tohto sviatku, ktorá je spätá s Bitkou pri Viedni v roku 1683, kedy kresťanské vojská porazili armádu Osmanskej ríše a zabránili Turkom ovládnuť Európu a vnútiť jej islam. Ani prelom 18. a 19. storočia nebol ľahký. Francúzska revolúcia, napoleonské vojny, nepokoje v celej Európe, hlad, neistota …
Možno pre toto všetko sa naši otcovia a matky rozhodli zveriť seba aj svoj kostol do rúk Panny Márie, aby ich ochraňovala v pozemskom živote a bezpečne viedla do toho večného…
♠
Bratia a sestry, v dnešný deň sme počuli z Božieho slova, z Lukášovho evanjelia, ako Ježiš prichádza do kráľovského mesta Jericha. Všímajme si tu pozorne Ježišov postoj k Zachejovi.
Zdá sa, že na Zachejovi nie je nič dobré. Keď evanjelista Lukáš opisuje jeho nízku postavu, naznačuje, že Zachej mal aj nízky, zlý charakter. Keď hovorí, že bol bohatý, spomeňme si na podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. Toto podobenstvo uvádza Lukáš vo svojej 16. kapitole. Vysvetľuje tu, akou hroznou vecou je lakomstvo, ktoré sa nechce podeliť s trpiacim blížnym. To bol zjavne aj prípad Zacheja. A keď ho Lukáš nazýva titulom „hlavný mýtnik“ v kráľovskom meste Jerichu, tak mu vlastne pripisuje kolaborantstvo s Rimanmi. Mýtnici totiž okrádali ľudí a spolupracovali s nespravodlivou rímskou štátnou mocou, ktorá utláčala židovský národ. Takýchto zradcov zo svojich vlastných radov Židia nenávideli.
A teda museli nenávidieť aj Zacheja.
A predsa sa našiel niekto, kto na Zachejovi našiel niečo pekné. Bol to Ježiš.
Milosrdné oko Pána Ježiša zbadalo totiž túžbu Zachejovho srdca, ktorú evanjelista Lukáš vyjadril slovami: „zatúžil vidieť Ježiša…“
Bratia a sestry, koľkokrát sa aj nám v živote stalo, že sme druhého človeka hodnotili len negatívne. A naozaj to mohla byť pravda – lebo nám veľmi uškodil, ublížil – možno celej našej rodine. No priznajme si, že nám možno chýba milosrdné srdce voči týmto ľuďom.
A práve dnes nás Ježiš vyzýva k takémuto srdcu!
Milí bratia a sestry, keď sú vo farnosti hody, to by malo znamenať nielen hody prirodzených dobrôt, ale aj hody lásky, ktorá sa prejaví láskavým pohľadom, odpúšťajúcim srdcom, empatiou – teda vcítením sa do iných, povzbudivým slovom… A to z jedného dôvodu: máme byť takí milosrdní podľa Ježišovho vzoru. Pouvažujme nad tým…
Ježiš nás však v príbehu o Zachejovi vedie ešte ďalej. On nechce len súcitne pozerať na človeka. On chce meniť jeho srdce!
Čítame, že Ježiš sa s láskou pozrel na Zacheja a povedal: „Dnes chcem ísť do tvojho domu a porozprávať sa s tebou.“ A iste to bol niekoľkohodinový rozhovor, pri ktorom sa Zachej nechal dotknúť Ježišovým milosrdenstvom a zmenil sa, čo aj sám vyjadril: „Pane, ak som niekomu ukrivdil, vrátim štvornásobne…“ A nádherný záver celého príbehu tvoria Ježišove slová: „Dnes prišla spása do tohto domu, veď aj on je Abrahámovým synom.“
Milí bratia a sestry, tu vidíme, čo robí milosrdný pohľad, milosrdné slovo a objatie lásky v živote druhého človeka.
Pred pár dňami sme si hovorili, že v septembri sme vstúpili do Máriinej školy; veď v tomto mesiaci máme niekoľko krásnych mariánskych sviatkov. A vidíme, že práve Panna Mária nás učí takémuto Ježišovmu postoju lásky k človekovi. Ona nemohla uvažovať a konať inak, než jej Syn!
Mária učí manželov pozerať sa jeden na druhého láskavý pohľadom a nevyčítať si navzájom… Možno ona sama mala dôvod vyčítať niečo Jozefovi – napr. keď ju chcel prepustiť, mohla sa ohradiť: „Ty mi nedôveruješ, hoci ma poznáš?“ No Mária mlčí a necháva konať Boha. A Boh sa o všetko postará…
Alebo nebolo pre ňu ľahké sledovať, ako Ježiš verejne pôsobil a iní ho odsudzovali, no ona sa snaží svedčiť o Ježišovom štýle života tým, že ho napodobňuje svojím pokorným, tichým a láskavým srdcom…
A pod krížom Mária nekričí na tých, ktorí Ježiša ukrižovali, ale v pokoji a v pokore prijíma Božiu vôľu a prosí aj za ich vykúpenie…
Náš kostol je zasvätený Menu Panny Márie. To meno znamená „Bohom obľúbená“, veď tak ju nazval aj anjel. Prečo?
Aj pre tento láskavý, súcitný a milosrdný pohľad na iných. Spomeňme si aj na jej postoj na svadbe v Káne, kde pomohla mladým manželom v nepríjemnej situácii…
Povedzte milí bratia a sestry, či nám práve toto nechýba v našich rodinách, v našich vzťahoch, aj v našom farskom spoločenstve? A povedzte, či to nie je výzva a povzbudenie pre nás, aby sme sa takými stali, aby sme boli kresťania lásky a služby, kresťania milosrdenstva, kresťania úsmevu?
Minulú nedeľu pápež František vyhlásil za blahoslaveného pápeža Jána Pavla I. (Albina Lucianiho), ktorý bol pápežom iba 33 dní. Prečo ho blahorečil? Lebo to bol človek láskavého pohľadu a vcítenia sa do iných; človek milosrdenstva a úsmevu.
Je aj autorom knihy „Listy včerajším“. Ide o príbehy rozličných osobností, na ktorých vždy vedel nájsť niečo pozitívne… Aký podnetný príklad pre nás…
Milí bratia a sestry, uzavrime toto naše spoločné zamyslenie veľmi známym citátom od sv. Františka Saleského: „Na kvapku medu sa chytí viac múch, ako na sud octu.“
Prosme dnes našu nebeskú Matku, aby nám vyprosila láskavé srdce plné súcitu a milosrdenstva voči našim bratom a sestrám.
Amen.