Homília na Slávnosť Svätej rodiny 26. 12. 2021
(Lk 2, 41-52)
Svetoznámy rakúsky alpinista Reinhold Messner raz povedal: „Mám už vyše 70 rokov, podnikol som množstvo expedícií v extrémnych podmienkach, vyšiel som na všetkých štrnásť osemtisícoviek bez kyslíkového prístroja – ale keď stojím zoči-voči týmto ľuďom, cítim sa ako dobyvateľ zbytočných výšok…“
Povedal to na záver jednej konferencie o manželstve a rodine, kde počúval rozličné vystúpenia manželov, ktorí hovorili o svojich životných zápasoch. Zaujal ho najmä príbeh staršieho muža, ktorý povedal: „Tridsať rokov sa starám o svoju nevládnu manželku, denne sa pri nej posväcujem a ona pri mne… A takto rastieme v láske…“
Milí bratia a sestry, môžeme tu porovnať dvoch hrdinov – extrémneho horolezca a neznámeho obetavého manžela. Odpovedzme si na otázku: „Kto z nich je väčší?“
Odpoveď nám naznačí dnešné Božie slovo z Lukášovho evanjelia a Pavlových listov.
Dajme si ho do kontextu tohoročných Vianoc 2021, kedy sa v našej farnosti zamýšľame nad touto myšlienkou: Ten, ktorý prijal Ježiša Krista s vierou, ten rastie aj v láske. A ten je väčší…
Svätú rodinu môžeme bez pochýb označiť ako skutočne veľkú v láske. Skúsme sa teraz (pre naše poučenie a povzbudenie) zamyslieť nad tým, do akých náročných situácií sa Svätá rodina dostávala a ako v nich obstála.
Všimnime si ju najmä v jednej kritickej situácii, ktorú opisuje evanjelista sv. Lukáš v 2. kapitole: Jozef, Mária a 12-ročný Ježiš sú v kruhu rodiny a známych na púti v Jeruzaleme. Po skončení sviatkov sa pútnici po skupinkách vracajú do svojich domovov a vtedy sa Ježiš stratí. Lukáš poznamenáva, že keď to rodičia zistili, vrátili sa do Jeruzalema hľadať ho. Ale nepíše nič o tom, že by sa manželia hádali alebo si vzájomne vyčítali, kto z nich spravil chybu.
Prečo tu nepočujeme o žiadnej hádke?
Odpovedá nám na to sv. Pavol v Liste Kolosanom: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť a znášajte sa navzájom…“ Jozef sa určite takto správal – veď bol Božím vyvolencom… A Panna Mária bola Bohom omilostená, bez hriechu…
1.
Prvé poučenie, milí bratia a sestry, ktoré nám dnes dáva Svätá rodina: pri akomkoľvek probléme v manželstve alebo rodičovstve vždy zachovajme trpezlivosť, láskavosť a nič nevyčítajme tomu druhému. Evanjelista Matúš píše o Jozefovi, že bol spravodlivý muž, lebo Máriu nechcel vystaviť potupe (Mt 1,19). A my s istotou vieme, že aj Mária, milostiplná, musela byť spravodlivá, jemná a citlivá vo vzťahu k Jozefovi. Ani ona určite nikdy nechcela Jozefa zarmútiť.
Milí manželia, povedzte, ako to býva vo vašich vzťahoch vo vašich rodinách, keď vznikne nejaký problém?
Zo žartu sa hovorí, že manželstvo je posvätné preto, lebo sa v ňom zrodilo veľa svätých mučeníkov… A keď pribudnú deti, možnosti na mučeníctvo sa znásobujú…
Avšak teraz bez žartu: s plnou vážnosťou môžeme povedať, že Svätá rodina bola svätá preto, lebo každý jej člen sa rozhodol povýšiť lásku nad všetko – obetovať svoje vlastné predstavy, zaprieť sám seba a darovať sa jeden druhému.
2.
Po druhé: Lukáš píše, že rodičia až po troch dňoch našli Ježiša v chráme, ako sedel medzi učiteľmi, počúval ich, pýtal sa a všetci žasli… Aj Jozef a Mária stŕpli od údivu. Ako sa asi cítili?
Predpokladajme, že hľadanie Ježiša v Jeruzaleme v tých dňoch bolo veľmi náročné. Židovský historik Jozef Flavius, súčasník Pána Ježiša, píše, že v čase sviatkov bývalo v Jeruzaleme okolo pol milióna až milión ľudí. Hľadať v takej mase ľudí bol iste vážny problém pre Jozefa s Máriou. Ale oni postavili svoje hľadanie na viere, ktorá ich priviedla do chrámu. A keďže Ježišovu výchovu od malička stavali rodičia na pevnom základe viery, nachádzajú v chráme aj svojho syna.
Pred niekoľkými dňami sme ukončili Rok sv. Jozefa, ktorého sme v priebehu posledných mesiacov spoznávali vo viacerých situáciách ako prirodzene zrelého muža, ale najmä ako muža viery.
Aj na neho môžeme aplikovať slová sv. Pavla, ktorý dnes hovorí:
„Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému.“
Pápež František v apoštolskom liste Patris corde (S otcovským srdcom), ktorý je venovaný sv. Jozefovi, napísal:
„Boh nám prostredníctvom sv. Jozefa povedal: Viera dáva zmysel každej smutnej aj šťastnej udalosti… Boh môže nechať vyrastať kvety medzi skalami. Jozef nikdy nehľadá skratky, ale čelí realite s otvorenými očami. Tesár z Nazareta dokáže z problému urobiť životnú príležitosť, lebo vždy dôveruje v Božiu prozreteľnosť“.
Milí bratia a sestry, druhé poučenie z príkladu Svätej rodiny teda je:
Všetko, čo do nášho života príde ako skúška, máme riešiť s vierou a pozerať sa na to s otvorenými očami aj srdcom. Či ide o naše manželské spolužitie, alebo hmotné zabezpečenie rodiny, alebo o skúšky pri výchove detí – najmenších či dospievajúcich. Všetci vieme, že v súčasnej dobe sa nám deti strácajú a že v rodinách je veľká kríza vo vzťahoch – ale dá sa tomu pomôcť! Ako?
„Kresťanskí manželia a rodičia majú charizmu od Pána Boha na to, aby rástli v láske, lebo sú povolaní budovať civilizáciu lásky“, povedal sv. Ján Pavol II. v Liste rodinám. A dodal: „Základným stavebným kameňom tejto civilizácie je rodina, ktorá je otvorená vzťahom. Šíri sa zasa vďaka tomu, že sa každý člen rodiny odovzdáva Bohu a potom v láske dáva seba samého druhým.“
Pred niekoľkými rokmi som mal prednášku v bratislavskom UPC asi pre tisíc mladých ľudí. Rozoberal som tému „Ako si v živote zachovať vieru a vyhnúť sa krízam“. Po prednáške prišiel za mnou mladý vysokoškolák a hovoril mi, že je veľmi vďačný svojim rodičom. Už ako malé dieťa asi od štyroch rokov počúval z ich úst biblické príbehy, ktoré formovali jeho srdce. Neskôr mu rodičia pomohli, aby si mohol formovať srdce v rámci spoločenstva mladých a vďaka dobrému spovedníkovi bezpečne prešiel cez všetky úžiny dospievania a teraz je šťastný, že je kresťanom – a chce opravdivo žiť svoju vieru…
Milí bratia a sestry, evanjelista Lukáš nám na záver tohto príbehu o 12-ročnom Ježišovi ukazuje, že Svätá rodina doriešila celý problém v dialógu. Počúvame tu niekoľko viet, ktoré Lukáš v stručnosti zaznačil (ale iste ich bolo viacej). Zjavne si vysvetlili veci medzi sebou a aj s Ježišom, lebo potom sa všetci traja spolu vrátili do Nazareta. „A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“…
A ešte dôležitá poznámka:
Poľský psychológ Józef Augustyn vo svojich prácach tvrdí, že akýkoľvek problém
v manželskom živote a pri výchove detí treba riešiť najprv v dialógu s Bohom, teda
v modlitbe – a až potom v dialógu s ostatnými. Určite nepochybujeme, že Jozef s Máriou vo svojom srdci tento dialóg viedli nepretržite…
Bratia a sestry, vieme, že láske sa treba stále učiť; láske, ktorá niečo strpí; láske, ktorá je „zväzkom dokonalosti“ (Kol 3,14).
Milí manželia, dnes si obnovujete manželské sľuby. Prajem vám, aby aj tento moment prispel k prehĺbeniu vašej lásky; aby ste sa pravej láske učili od Jozefa, Márie a Ježiša… A aby ste dokázali lásku prijímať aj dávať, či už v rodine, v spoločenstve Cirkvi a v každom prostredí, kde žijete.
Amen.