Homília na svätohubertskej sv. omši pre členov poľovníckeho združenia Podhora Horné Orešany

02. september 2023

Milí bratia a sestry!

Pápež František vydal v roku 2015 encykliku s názvom „Laudato si“. Tento názov je odkazom na modlitbu sv. Františka Assiského, známeho milovníka Božej prírody. Modlitba sa začína takto: „Laudato si (buď pochválený), môj Pane, za našu sestru, matku zem, ktorá nás živí a stará sa o nás a vydáva rozličné plody s pestrofarebnými kvetmi i trávou….“

Pápež František nám v tejto encyklike adresuje naliehavé slová: „Táto sestra zem protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme nezodpovedným konaním a zneužívaním dobier, ktoré do nej vložil Boh…“

A práve o týchto dobrách (či daroch alebo talentoch) nám dnes hovorí Božie slovo, ktoré sme pred chvíľou počúvali.

Dnešný text je z 25. kapitoly Matúšovho evanjelia. Ide už o záverečnú časť Matúšovho evanjelia, ktoré má 28 kapitol. Tu nachádzame tzv. „eschatologické reči“ Pána Ježiša, teda reči o „posledných veciach“ človeka – ako sú smrť, posledný súd, vzkriesenie … Ježiš nás tu vážne upozorňuje, že všetci raz budeme zodpovední za to, čo sme od Boha dostali – a či sme tieto dary aj dostatočne rozvíjali na Božiu oslavu a pre dobro druhých.

Spomína sa tu slovo „talent“. V starovekom svete išlo o váhovú jednotku v rozmedzí 20 – 40 kg. Jej hodnota  vo Fenícii bola asi 43 kg;  antickom Grécku 25 – 35  kg; v starovekom Ríme asi 33 kg a v Palestíne 36 kg.

Okrem toho sa slovom „talent“ označovalo aj platidlo. V Ježišových časoch označoval jeden talent veľkú finančnú hodnotu asi 36 kg striebra alebo zlata.

Toto slovo sa však používa aj v prenesenom význame ako dar, charizma od Boha, ktorú človek dostal preto, aby ju rozvinul do čo najväčšej miery – nie pre seba, ale pre službu čím viacerým.  A v tomto podobenstve požíva Ježiš slovo „talent“ práve v takomto význame.

My tiež často hovoríme o talente viery, nádeje a lásky; alebo o talente ako umeleckom nadaní – na hudbu, literatúru, výtvarné umenie a pod. Avšak talentom môžu byť aj iné charizmy, ktoré sme dostali od Boha.

Môže to byť napr. aj dar lásky k prírode…

Milí poľovníci a poľovníčky – práve vy ste dostali tento talent: lásku k horám, lesom, lúkam, vodám aj k všetkým živým tvorom, ktoré ich obývajú… Príroda je nádherný dar, ktorý poukazuje na moc, múdrosť a krásu Boha Stvoriteľa. Aj Božie slovo to vyjadruje krásnymi slovami v chválospeve proroka Daniela:

„Velebte Pána, vrchy a kopce, velebte Pána, všetky rastliny na zemi.

Velebte Pána, moria a rieky, velebte Pána, pramene.

Velebte Pána, veľryby a všetko, čo sa hýbe vo vodách.

Velebte Pána, všetky nebeské vtáky. Velebte Pána, všetka zver a dobytok.

Velebte Pána, synovia človeka…“                 (Dan 3, 75-82)

Kresťanská predstava o vzťahu Boha, človeka a prírody vychádza z biblického chápania.  Kresťania veria, že dokonale dobrý Boh stvoril človeka aj prírodu ako dobrú a krásnu, no prvý hriech narušil pôvodnú harmóniu. Preto je veľkým poslaním človeka starať sa o záchranu ľudskej duše, narušenej hriechom; ale  aj o záchranu fyzického sveta – t.j. prírody, ktorú ničia ľudia bez morálnych zásad.

V stredoveku boli významnými zástancami pozitívneho vzťahu k životnému prostrediu napríklad benediktíni, ktorí žili nielen hlbokým duchovným životom, ale aj zveľaďovali a ochraňovali prírodné bohatstvo, učili ľudí remeslám a poľnohospodárstvu. Jednou z najznámejších žien benediktínskeho rádu bola sv. Hildegarda z Bingenu, stredoveká odborníčka na prírodovedu a botaniku. Dodnes študujú jej spisy aj súčasní vedci a lekári a využívajú ich v prírodnej liečbe. Jej presvedčením bolo, že Boh miluje Zem tak, ako muž miluje svoju ženu.

Ďalším veľkým svätcom, ktorý zastával pozitívny postoj k prírode, bol už spomínaný sv. František z Assisi. Žil v neobyčajne harmonickom vzťahu s prírodou: dokonca Slnko, Mesiac, Zem a ďalšie prírodné objekty nazýval „bratia“ a „sestry.“

Aj pápeži 19. a 20. storočia často upozorňovali na prírodu ako náš krásny domov, ktorý sme dostali od Boha a ktorý by sme mali chrániť a zveľaďovať.

Pápež Ján XXIII. v encyklike Mater et Magistra píše:

„Kniha Genezis hovorí o tom, ako Boh dal našim prvým rodičom dve prikázania: odovzdávať ľudský život – ´milujte sa a množte sa´ – a zveľaďovať prírodu – ´Naplňte zem a podmaňte si ju´. Tieto dve prikázania sa navzájom dopĺňajú. Avšak v druhom z týchto prikázaní sa nehovorí nič o ničení prírody!“

Veľkým pápežom – environmentalistom bol aj sv. Ján Pavol II., ktorý krátko po svojom nástupe do úradu v roku 1978 vymenoval sv. Františka z Assisi za patróna ekológov. V roku 1990 pri príležitosti Svetového dňa mieru povedal burcujúce slová:

„V dnešnej dobe ohrozujú mier nielen preteky v zbrojení a konflikty medzi ľuďmi a národmi, ale aj nedostatok úcty k prírode, drancovanie prírodných zdrojov a postupné znižovanie kvality života. Už nemôžeme pokračovať vo využívaní statkov zeme tak, ako tomu bolo v minulosti. Treba nové ekologické povedomie …“

Podľa pápeža Jána Pavla II. ekologická kríza pramení v morálnej kríze a v zvrátenom usporiadaní hodnôt. Pápež zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby v tomto smere bezodkladne konalo a aby sa pri prijímaní príslušnej legislatívy inšpirovalo morálnym zákonom.

A mohli by sme pokračovať ďalšími príkladmi z pôsobenia Benedikta XVI. či pápeža Františka… Spoločným menovateľom ich myšlienok je: ak človek žije v harmónii s Bohom, potom dokáže žiť aj v harmónii s prírodou. Ale ak človek žije v hriechu a v egoizme, potom nedokáže mať ani správny vzťah k prírode.

Milí bratia a sestry, odľahčime toto vážne uvažovanie o globálnych ekologických problémoch a skúsme sa pozrieť na prírodu aj z iného pohľadu: napr. príroda nás učí aj tvorivosti.

Isto vieme, koľko vedeckých a technických objavov vzniklo vďaka pozorovaniu prírody, ktorá dala inšpiráciu k vytvoreniu mnohých technických zázrakov (helikoptéra, lietadlá, lode, navigačné systémy, povrchové úpravy materiálov atď…). Nie je to úžasné, že Pán Boh stvoril toľko dômyselných živočíchov a rastlín, z ktorých môžeme čerpať podnety aj pre vyspelú techniku 20. a 21. storočia?

Obdivuhodným príkladom skvelého pozorovateľa prírody je známy španielsky architekt Antonio Gaudí, autor svetoznámeho chrámu Sagrada Famiglia v Barcelone. Už ako mladý chlapec vášnivo pozoroval prírodu, rastliny, stromy, kvety a to ho neskôr inšpirovalo k nevšedným konštrukčným aj umeleckým stvárneniam v jeho architektonických dielach.

Ale príroda nás učí aj múdrosti v bežných ľudských vzťahoch. Známy autor bájok Jean de La Fontaine napísal poučnú bájku Stromček na úbočí…

Rubač kráčal lesom. Ako si tak vykračoval, zrazu začul v šumení stromov úpenlivú prosbu: „Rubač, pozri sa, aké vysoké stromy ma obklopujú! Ja som len mladý smrek a keď mi tieto veľké smreky a jedle nedajú priestor, nevyrastiem. Zotni ich, aby som sa mohol nadýchnuť a rásť. Veď ja som budúcnosť tohto lesa!“ Rubač dlho neuvažoval,  zložil si z pleca sekeru, napľul si do dlaní a pustil sa do práce. Slnko sa chýlilo už k západu, keď na úbočí zostal len pekný mladý stromček. O niekoľko mesiacov rubač znovu prechádzal týmto miestom. Ale –aké bolo jeho prekvapenie, keď videl, že mladý smrek je zlomený a vyschnutý… Sadol si na rúbanisku a takto uvažoval: „Nemal som ich vyťať… Je to ako medzi ľuďmi… Mladí potrebujú starších, potrebujú ich ochranu a skúsenosti, ktoré ich ochránia pred víchricami… Ak nevieme žiť spolu, dopadneme  ako tento stromček na úbočí…“

 Milí bratia a sestry, čo povedať na záver?

Chcem sa vám poďakovať za vašu starostlivosť, s ktorou chránite túto krásnu prírodu v Horných Orešanoch, ale aj v širšom okolí. Vďaka vám aj za vašu múdrosť, ktorú získavate pochôdzkami po prírode a stálym štúdiom múdrej knihy prírody… A vďaka vám aj za to, že sa staráte o zvieratá v tomto našom prostredí, aby aj živočíšny svet slúžil niekomu, kto je od neho vyšší – teda človeku… A zvláštne poďakovanie patrí dnes pánovi Rudolfovi Križanovi, ktorý bol štatutárom vášho poľovníckeho združenia celé štvrťstoročie a zaslúžil sa o jeho rozkvet.

Milí poľovníci a poľovníčky, nech vás Boh odmení a požehnáva za starostlivosť, zodpovednosť a lásku k stvoreniu – veď tým prejavujete aj lásku a úctu k samotnému Stvoriteľovi.

A zo srdca vám prajem, aby ste každý jeden z vás cez prírodu nachádzali aj hlbší osobný vzťah k Bohu Stvoriteľovi aj k spoločenstvu Cirkvi, pretože všetci potrebujeme patriť nielen do prirodzenej rodiny, ale aj do duchovného spoločenstva, ktoré nám pomáha a chráni nás od zlého…

Ukončime toto zamyslenie modlitbou sv. Františka Assiského:

Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.

Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť;

odpustenie, kde sa množia urážky;

jednotu, kde vládne nesvornosť.

Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia;

vieru tým, čo pochybujú;

nádej tým, čo si zúfajú;

svetlo tým, čo tápu vo tmách.

Amen.