Homília na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania
31.03.2024
Milí bratia a sestry,
v tomto čase si všetci vinšujeme požehnané a radostné veľkonočné sviatky. Ale ako konkrétne prežívame veľkonočné sviatky? O akú radosť nám ide?
Neveriaci človek môže mať radosť z toho, že má pár dní voľna, že sa stretne s rodinou a priateľmi, pochutí si na tradičných jedlách a zabaví sa pri folklórnych zvykoch… Iste, aj nás to môže potešiť. Ale keby naša veľkonočná radosť spočívala len v tomto, tak by bola veľmi prchavá a pominuteľná….
Ten, kto verí v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ten by mal mať radosť z niečoho iného. Z čoho? – Z toho, že aj po dvetisíc rokoch môže prežívať určité znaky a znamenia, ktoré potvrdzujú, že Kristus vstal z mŕtvych a je živý! A toto je skutočný dôvod veľkonočnej radosti!
Evanjelista Ján nám dnes predstavuje situáciu, ktorá sa odohrala v nedeľu ráno pri Ježišovom hrobe. Keď Mária Magdaléna oznámila Petrovi a Jánovi, že hrob je prázdny, oni sa utekali presvedčiť. A skutočne – videli určité znaky: kameň bol odvalený; plátno, do ktorého v piatok zabalili Ježišovo mŕtve telo, bolo prázdne a aj šatka z hlavy ležala zvinutá na inom mieste.
A keď sa potom v tú istú nedeľu večer stretli so samotným zmŕtvychvstalým Ježišom, im to stačilo. Získali istotu, že Ježiš je živý. Teda spomínané znamenia (prázdny hrob, poskladané pohrebné plátno a šatka), ako aj stretnutie so živým Ježišom boli pre nich jasným dôkazom, aby uverili a vzápätí s radosťou ohlasovali aj iným, že Ježiš je živý!
Skúsme sa zastaviť nad súčasnou dobou. Zdá sa nám, že naša radosť zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista je rovnaká ako u prvých kresťanov? Môžeme povedať, že aj my spoznávame určité znaky (znamenia) toho, že Ježiš je živý a zmŕtvychvstalý? Čo myslíte, bratia a sestry, sme o tom presvedčení? A stáva sa táto skutočnosť v našom živote najväčším motívom, aby sme mali vnútornú radosť a túto radosť aj zvestovali iným? A či vieme dešifrovať tie znaky, ktoré nám Boh posiela, aby nás uistil, že koná v našom živote ako zmŕtvychvstalý?
Napr. keď niekto z našej rodiny pristúpil po rokoch k sviatosti pokánia… alebo keď niekto po dlhšom období prišiel práve na tieto sviatky na sv. omšu… alebo keď sa upravili v rodine dlhotrvajúce spory a súrodenci si odpustili… alebo že sme videli, ako Boh našiel riešenie aj neriešiteľnej situácie… To všetko sú znamenia na podporenie našej viery v zmŕtvychvstalého, teda živého Krista. Z toho sa máme tešiť; to má byť princíp našej veľkonočnej radosti.
Jeden môj priateľ (nazvime si ho Peter) žil v peknom usporiadanom manželstve. Avšak po čase sa u nich objavil veľký problém: obaja vstúpili do manželstva ako neveriaci, ale v určitej etape života sa Peter obrátil, a jeho manželka zostala ateistkou. Muža mala rada, a tak jeho vieru tolerovala, no často krát otvorene vyhlasovala, že ona na niečo také nenaletí.
Peter sa raz dostal na dlhšiu stáž do Paríža. Mal tu viacej času na uvažovanie, a tak denne chodil do chrámu Notre Dame. Dlho sa tu modlieval pred známym obrovským krížom za svoju rodinu. Prosil najmä o zmenu manželkinho srdca.
Netušil, čo sa zatiaľ dialo doma. Manželka raz našla jeho Bibliu a otvorila ju na mieste, kde bolo napísané: „U Boha nič nie je nemožné.“ Táto veta ju veľmi oslovila a nedala jej pokoj. Čoraz častejšie si Bibliu čítala a Božie slovo pomaly menilo jej srdce.
Prešlo niekoľko týždňov. Keď jej jedného večera Peter zatelefonoval, chcel jej oznámiť, že sa dlho modlí za to, aby prijala kresťanskú vieru, aby sa otvorila Ježišovi Kristovi, aby uverila, že je živý… Ona mu však nedovolila hovoriť: „Počkaj, ja ti chcem čosi dôležité povedať prvá! Mám veľkú novotu! Odkedy si odišiel, začala som čítať tvoju Bibliu a niečo sa vo mne zmenilo. Prečítala som všetky evanjeliá a Ježiš ma fascinuje. A preto sa chcem stať katolíčkou…“
Peter užasol. Toto jasné Božie znamenie mu vohnalo slzy do očí. Ešte v ten večer utekal do Notre Dame poďakovať sa Ježišovi, ktorý opäť raz dokázal, že je živý, zmŕtvychvstalý a že zmenil srdce jeho ženy.
Po príchode z Paríža sa Petrova manželka pripravila na prijatie sviatostí, stala sa katolíčkou a doteraz ich rodina žije v radosti z toho, že našla vieru. A ja som vďačný Pánu Bohu, že som ju mohol pripraviť na vstup do Cirkvi a potom pokrstiť ju aj ich deti…
Milí bratia a sestry, v prvom čítaní sme čítali zo Skutkov apoštolov, ako sa viera v Ježiša Krista zmŕtvychvstalého šírila. Prví kresťania ohlasovali znaky Ježišovej prítomnosti a jeho pôsobenia s veľkou radosťou. Teda radosť bola popri láske dôležitým poznávacím znamením kresťanov, lebo čím viac ju dávali iným, tým viac sa upevňovali vo viere a v radosti z Ježiša zmŕtvychvstalého.
Aj pápež František nám v tomto veľkonočnom čase kladie na srdce, aby sa naša radostná viera v Zmŕtvychvstalého šírila cez nás ďalej. Žijeme vo veľmi nepokojnej dobe. Kto iný ako my kresťania môže do tejto atmosféry neistoty a beznádeje vnášať pokoj, nádej, lásku a opravdivú radosť?
A práve toto vám prajem a vyprosujem od zmŕtvychvstalého Ježiša Krista…