Homília na Zoslanie Ducha Svätého 05.06.2022

Nedeľa 05.06.2022

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“  Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“  (Jn 20, 19-23)

Milí bratia a sestry,

často sa stretávam s tým, že ideálom dnešného človeka je túžba po pokoji,  po relaxe alebo po „vegetení“ (ako sa zvykne slangovo hovoriť). A možno ste sa aj vy zažili, že mladý človek odpovie na otázku, po čom veľmi túži, trochu nezvyčajne: „Už aby som bol v penzii…“

Jedno talianske porekadlo hovorí: „Si va piano, va sano e va lontano“ – „Keď kráčaš pomaly, tak kráčaš zdravo a zájdeš ďaleko“. Zodpovedá tomu naše porekadlo: „Pomaly ďalej zájdeš.“ Takýto prístup môže síce v niektorých prípadoch osožiť, ale v duchovnom živote to obstáť nemôže. Tam by sme sa mali inšpirovať iným talianskym porekadlom: „Sempre melio, sempre piu“ – „Stále lepšie, stále viac.“

♠

Dnešný deň slávime Turíce, Zoslanie Ducha Svätého. V Starom zákone mal tento sviatok svoju mocnú vnútornú dynamiku, veď sa slávil ako pripomienka odovzdania Božieho Zákona na Sinaji Mojžišovi a zároveň  ako poďakovanie za zber úrody pšenice.

A v Novom zákone sa tento sviatok slávi ako začiatok novozákonnej Cirkvi, ktorá sa zrodila práve v tento deň a charakterizuje ju dynamický Ježišov príkaz: „Choďte a učte všetky národy….“

Teda môžeme povedať, že slávnosť Turíc nás vedie k dynamizmu duchovného života; k  tomu, aby sme prinášali ovocie opravdivého kresťanského života. Ale, bez osobného prijatia Ducha Svätého to nedokážeme.

♠

Bratia a sestry, a čo vôbec znamená prijať Ducha Svätého vo svojom živote?

Znamená to prijať tri vnútorné kroky: Duch Svätý nás vyrušuje, Duch Svätý nás premieňa, Duch Svätý nás zjednocuje.

Čo to znamená, že nás Duch Svätý vyrušuje?

V prvom čítaní vidíme apoštolov vo Večeradle; sú plní strachu za zatvorenými dvermi. Text zo Skutkov apoštolov nám vysvetľuje, čo s nimi urobí vietor a oheň Ducha Svätého. Vyruší ich natoľko, že idú a ohlasujú Ježišovo evanjelium tak presvedčivo, až sú všetci okolo nich tiež vyrušení a prekvapení. Apoštoli totiž horlivo ohlasujú veľké Božie skutky.

Toto vyrušenie Ducha Svätého zastavuje človeka, ktorý uteká od Boha a od duchovných hodnôt a ktorý túži len po tom, aby mal to starorímske „chlieb a hry“, relax a či veget… Takéhoto človeka  treba vyrušiť a hovoriť o tom, ako nás Boh má rád a že má s nami veľmi dobré plány, aby sme skutočne  „žili“,  nielen „živorili“!

V Miláne pred niekoľkými rokmi zomrela žena, ktorá 41 rokov žila v pľúcnom stimulátore. Keď ju kardinál Martini pochovával, povedal: „Naša sestra bola mimoriadne dynamická žena, ktorá svojou chorobou vyrušovala všetkých tých, čo  k nej prichádzali. Vyrušovala ich z pohodlnosti života, zo života hriechu a zlých vzťahov. Duch Boží ju používal a dal jej takú múdrosť, že sa k nej chodili radiť študenti aj profesori; kňazi aj biskupi a mnohé rodiny, lebo každému vedela povedať pravdu o Bohu a o jeho veľkej láske.“

Je aj v nás táto presvedčivosť a horlivosť za Boha? Alebo sme ešte „nevyrušení“ a zaujímame sa len o svoje zamestnanie a relax?

Po druhé: Duch Svätý nás premieňa. V evanjeliu sme počuli, ako apoštoli plní strachu boli za zatvorenými dverami. Tu prišiel Ježiš a povedal im „Prijmite Ducha Svätého.“ Keď apoštoli dostali Svätého Ducha, zmenili sa, zbavili sa strachu a stali sa odvážnymi misionármi Ježiša Krista.

Bratia a sestry, ako premieňa Duch Svätý nás? Sme odvážni nositelia svojho životného poslania, povolania? Keby sme boli, tak asi nie je na Slovensku toľko rozvodov a rozvrátených rodín (a to aj medzi veriacimi kresťanmi), ako o tom svedčia súčasné štatistiky a naša vlastná životná skúsenosť…  Modlime sa, aby sme plnili svoje poslanie s odvahou viery v Pána Ježiša v Duchu Svätom.

A napokon: Duch Svätý nás zjednocuje. Dnešný deň je najväčší sviatok Cirkvi, lebo slávime jej zrod, jej narodeniny. Veď v ten deň na Petrovo kázanie jeho poslucháči „prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší“ (Sk 2,41). To je úžasný dynamizmus viery, ktorá spájala množstvo rôznorodých ľudí do jedného bratského spoločenstva…

Cirkev sa rýchlo šírila cez apoštolov a ich spolupracovníkov a začali vznikať malé spoločenstvá. Duch Svätý podnecoval mnohých zapálených mužov a ženy, ktorí uverili v Pána Ježiša a dali sa pokrstiť, aby vytvárali takéto malé komunity, a tie potom  prinášali ovocie a zjednocovali všetkých, ktorí mali otvorené srdce a prijímali Ducha Svätého.

♠

Dňa 15. mája 2022 pápež František vyhlásil za svätého Charlesa de Foucaulda, francúzskeho kňaza a rehoľníka – trapistu, ktorý Ježiša ohlasoval v Alžírsku a evanjelizoval tuarégske kmene.  Robil to nenápadne – len láskavým svedectvom svojho života, modlitbou, prácou a zjednocovaním sa s tamojšími ľuďmi. Desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície, zdieľal ich život a ťažkosti. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý však bol vydaný až po jeho smrti. V decembri 1916 ho zastrelili protifrancúzski rebeli. Sformuloval myšlienku založenia novej náboženskej rehole Malých bratov Ježišových, ktorá sa však tiež naplnila až po jeho smrti, keď ju založil jeho žiak Louis Massignon. Odkaz Charlesa de Foucaulda sa potom rýchlo rozšíril po celom svete. Charizmou tohto spoločenstva je vytárať jednotu medzi ľuďmi, čo je mimoriadne aktuálne práve v našej dobe plnej rozdelenia a neznášanlivosti.

Pápež František o ňom povedal: „Svätý brat Karol bol prorokom našich čias, ktorý vedel priniesť na svetlo podstatu a univerzálnosť viery“. A podstatu našej viery zhrnul do dvoch slov: Ježiš – láska…

♠

Milí bratia a sestry, dnes nás chce Duch Svätý osloviť, aby sme ho prijali.

Ak mu otvoríme srdce, tak on nám otvorí oči, aby sme videli veľkú Ježišovu lásku k nám a všetky veľké Božie skutky; aby sme dokázali o nich aj hovoriť,  a tak aby sme v dobrom zmysle slova vyrušovali ľudí vo svojom okolí…

Ak ho prijmeme, tak budeme svedkami našej premeny, či v osobnom a rodinnom živote, či v práci, či vo farnosti alebo v akýchkoľvek medziľudských kontaktoch…

A ak sme ho prijali, tak sa budeme snažiť aj  zjednocovať sa s inými ľuďmi – podľa Ježišovho príkladu, ktorý vnášal lásku, odpustenie a pokoj do každého prostredia, kam prišiel.

Amen.