Homília na 3. nedeľu v cezročnom období – nedeľu Božieho slova 22.01. 2023
Mt 4, 12-23
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi.
I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.
Svätý Otec František na stredajších audienciách niekoľko mesiacov preberal dôležitú tému pre duchovný život kresťana v 21. storočí – išlo o 14 katechéz zameraných na rozlišovanie. V jednej z nich povedal, že ak chce byť človek v živote múdry a správne sa rozhodnúť (správne rozlišovať) medzi dobrom a zlom, medzi pravdou a lžou, medzi tým, čo má a čo nemá robiť– existujú na to dva spôsoby:
- Počúvať Božie slovo.
- Ohlasovať ho iným.
Bratia a sestry, ako máme chápať túto pápežovu výzvu?
Dnes máme 3. cezročnú nedeľu a je to aj Nedeľa Božieho slova, Nedeľa Biblie. Matúš evanjelista nám práve dnes v 4. kapitole vysvetľuje, prečo a ako máme počúvať Božie slovo; a potom: ako sa nechať od Ježiša povolať a stať sa rybármi ľudí, ktorí budú Božie slovo ohlasovať aj iným.
Text dnešného evanjelia nás vedie do Galiley, ktorá leží na severe Izraela. Matúš píše, že Ježiš opustil svoj domov, galilejské mestečko Nazaret, kde bol vychovávaný, a prišiel bývať do centra Galiley, do väčšieho rybárskeho mesta Kafarnaum. Matúš cituje Izaiáša, ktorý píše 800 rokov pred týmito udalosťami, že Galilea je krajina pohanov a žije v duchovnej tme. A práve príchodom Ježiša dostávajú Galilejčania nové svetlo, ktoré sa malo šíriť ďalej.
Kafarnaum ležal na križovatke obchodných ciest. V staroveku tadiaľ viedla veľmi dôležitá „via maris“ („prímorská cesta“), ktorá spájala Egypt s Damaškom a Mezopotámiou. Karavány sa tu občerstvovali a nakupovali zásoby jedla a vody na cestu púšťou. Stretnutia ľudí rôznych národov a kultúr boli aj príležitosťou dozvedať sa niečo nové. Orientálni ľudia radi komunikovali, a tak ústnym podaním zaujímavé informácie prekonávali veľké vzdialenosti. To boli vtedajšie „sociálne siete…“
Môžeme predpokladať, že aj správy o Ježišovi, o jeho zázrakoch a učení sa takto dostávali ďalej. Možno aj preto prichádzali neskôr za Ježišom i pohania, ako sa spomína v evanjeliách. A čo bolo tým „svetlom“, ktoré podľa Izaiáša dostala Galilea pohanov?
Ježiš začína ohlasovať: „Priblížilo sa Božie kráľovstvo, robte pokánie!“ To bola výzva najprv k otvoreniu srdca – teda k prijatiu Ježišovho slova, jeho Posolstva. A čo bolo jadrom tohto posolstva?
- Vysvetliť, aký je zmysel a cieľ života; kto je Boh a aký je; ako nás má rád…
- Ako sa majú ľudia správať jeden k druhému, aby boli šťastní, aby sa v rodinách mali radi a prechovávali k sebe úctu …
- A že majú byť morálni a snažiť sa o svätosť…
A toto všetko sa mali Ježišovi poslucháči dozvedieť cez jeho ohlasovanie, cez jeho Slovo.
Milí bratia a sestry, ale to je výzva aj pre nás. Kto bude mať záujem počúvať Sväté písmo a vyberie si ho ako životnú normu, ten bude vedieť rozlišovať dobro od zla, pravdu od lži; dokáže rozlíšiť, ako má konať, a ako nie.
Dá sa to vôbec dosiahnuť? Určite áno. Ako?
- Už malé 4-ročné deti by mali začínať s poznávaním hrdinov Božieho slova: zo Starého aj Nového zákona. Postupne v priebehu rokov, primerane svojmu veku, si budú s pomocou rodičov všímať a napodobňovať dobré vlastnosti týchto postáv, ale aj učiť sa z ich chýb. Takto majú rodičia pomocou vzorov zo Svätého písma formovať srdcia svojich detí.
- Ale toto isté platí aj pre dospelých. Aj my potrebujeme toto slovo, aj my potrebujeme takúto formáciu, lebo sú v živote situácie, kedy nám nepomôže nič iné, iba Božie slovo… Ono nás bude viesť správnym smerom a bude nám jedinou oporou a povzbudením v živote.
Takúto skúsenosť prežil vo väzení aj don Andrej Dermek, salezián, neskorší profesor biblických vied. Raz spomínal:
V 50. rokoch sme boli vo väzení len za to, že sme boli kňazi a rehoľníci. Ubíjalo nás stále vypočúvanie, stála kontrola, fyzické ponižovanie, urážky, vyhrážky… V cele sme bývali štyria kňazi. Raz jednému z nás napadlo: „Ale veď každý si niečo pamätáme zo Svätého písma. Skúsme si to písať na útržky novín, a tak si to budeme pripomínať.“ A to sme aj urobili. Každý deň si jeden z nás kňazov spomínal na určitý úryvok z evanjelia, napísal ho na papier a prečítal ho. A k tomu povedal krátke povzbudenie. Od toho dňa sme všetci cítili, že znechutenie nás opúšťa a my sme dostávali nádej. Božie slovo nám pomáhalo prekonávať ťažké roky väzenia.
Bratia a sestry, dnešné Božie slovo nám ponúka aj druhú výzvu. Ak sme ho dnes dobre počúvali a nechali sa ním formovať, tak sme pochopili, že nás pozýva, aby sme Božie slovo odovzdávali aj iným. Evanjelisti Matúš a Lukáš nám na paralelných miestach svojho evanjelia opisujú výber prvých učeníkov. Sú to prvé bratské dvojice: Peter a Ondrej; Jakub a Ján Zebedejovi. Ježiš ich priamo volá: „Poďte za mnou, a urobím z vás rybárov ľudí“. Matúš píše: „Oni hneď zanechali siete a išli za Ježišom.“ A Ježiš ich formoval a pripravil, aby sa stali ohlasovateľmi Božieho slova.
V úvode sme hovorili, že keď Ježiš prichádza do Galiley, prináša svetlo. Pochopili sme, že tým svetlom je pravda Božieho slova. Ježiš ju najprv ohlasoval zástupom a potom si z nich vybral dvanástich učeníkov, ktorí neskôr ohlasovali Božie slovo ďalším ľuďom.
Milí bratia a sestry, súčasná doba tiež potrebuje nás ako učeníkov Ježiša Krista, aby sme to Božie slovo, ktoré počúvame tu v kostole, alebo si ho prečítame doma – aby sme ho prinášali v rôznej forme iným ľuďom ako svetlo pravdy, lásky, svetlo povzbudenia.
Počúvajme skúsenosť Matky Terezy:
Každú nedeľu navštevujem chudobných v Kalkate. Nevlastním nič, a preto im nemôžem pomôcť hmotnými darmi. Prichádzam však, aby som im darovala radosť. Naposledy ma čakalo asi dvadsať detí. Vybehli mi v ústrety a radostne ma vítali. V niekoľkých maličkých chatrčiach žilo 12 rodín. Každá mala iba jednu malú miestnosť, v ktorej sa tiesnila celá rodina. Dvere boli úzke, strop nízky.
V srdci som cítila veľkú bolesť, keď som videla, ako žijú. Ale matka rodiny ma privítala dôstojne a úctivo a ani jedným slovom sa nesťažovala na chudobu. Potom som začala deťom rozprávať biblické príbehy. Na ich tvárach bolo vidieť, akú mali radosť z Božieho slova. Napokon mi matka tejto rodiny povedala:
„Matka, príď znova. Tvoje slová zo Svätej knihy a tvoj úsmev priniesli lúča slnka do nášho domu.“ Veľmi ma dojala táto jej poznámka. Keď som prišla do kláštora, hneď som vošla do kaplnky a prosila som: „Pane Bože, posilni ma, aby som vždy ohlasovala tvoje slovo a aby som tak mohla byť svetlom pre život týchto biednych ľudí. Veď pomocou tvojho slova, napriek svojej chudobe, sa stali o kúsok šťastnejší…“
Milí bratia a sestry, pochopili sme?
Aj my máme byť nositelia či ohlasovatelia Božieho slova. Veď v tom slove je prítomný sám Ježiš Kristus! Všetci vidíme, že svet okolo nás je chudobný na dobré slovo, na slovo o pokoji, o pravde, o láske a múdrosti života.
Bratia a sestry, máme týždeň pred sebou. Skúsme sa aspoň trošku podobať apoštolom i Matke Tereze a robme s pomocou Božieho slova druhých ľudí šťastnými.
Mons. prof. Stanislav Vojtko